Hromová zbraň

Pôjde to po dobrom alebo po zlom? - pýta sa svetová verejnosť na vývoj udalostí v Iraku. Po dobrom by bolo, keby iracký líder Saddám Husajn, obviňovaný zo zhromažďovania arzenálu zbraní hromadného ničenia, odišiel do exilu a nechal Irak a Iračanov ich ďalšiemu osudu. Zrejme lepšiemu. Lenže Saddám odísť nechce, aj keď sa britský šéf diplomacie Jack Straw a minister obrany USA Donald Rumsfeld vyjadrili, že by jeho ukrytie sa aj s rodinou tolerovali. Mauretánia, Líbya a Rusko, štáty, o ktorých sa hovorilo, že by jeho exilový pobyt prijali, rad-radom podobné fámy vyvracajú a tvrdia, že Saddáma nechcú. A ani on sám - ako naznačili poprední predstavitelia irackého režimu - opustiť krajinu, v ktorej je absolútnym vladárom, nehodlá. Skôr naopak, potenciálnym agresorom (podľa názoru Bagdadu) či ochrancom ľudských práv a svetového mieru (dikcia Západu, hlavne USA) odkazuje, že si na bagdadských múroch vylámu zuby.

Amerika, ktorá sa dostáva do rozhodujúcej fázy konfrontácie s Irakom, už veľmi cúvať nemôže, ak si chce zachovať tvár a potvrdiť svoju doterajšiu obviňovaciu politiku. Zbrojní inšpektori zatiaľ stopercentne usvedčujúce dôkazy nenašli, a tak administratíva USA musí mať v rezerve aj ďalšie scenáre riešenia problému. Ako v pondelok uviedol americký denník USA Today, plánovači vo Washingtone vynakladajú nemalé vojenské úsilie na účely čo najvydarenejšej špionáže, v snahe čo najpresnejšie lokalizovať Saddáma Husajna, prípadne ho aj zlikvidovať. Mimochodom, o scenári „jednej guľky“ sa už dávnejšie hovorí. Ako píše denník, sú pripravované špeciálne vycvičené vojenské jednotky a paravojenské skupiny CIA (Zelené baretky, SEAL a iné), ktoré sa činia tak vo vnútri Iraku, ako aj mimo jeho hraníc. Využívajú sledovanie pomocou satelitov, elektronického odpočúvania a prieskumných letov. Aj to je forma nátlaku na irackého prezidenta aby odstúpil, aby začal odzbrojovať alebo ak sa tak nestane, aby bol pripravený terén na rýchlu inváziu spojeneckých vojsk do Iraku, ktorá ho má odstaviť od moci.

Američania vraj nič nenechávajú na náhodu a pripravujú vyskúšať novú zbraň. Po druhej svetovej vojne každá väčšia vojna mala svoje „zázračné“ zbrane. V Kórei a najmä vo Vietname bodovali vrtuľníky, vojna v Perzskom zálive uviedla na scénu „inteligentné strely“ - riadené sofistikovanou elektronikou, v Kosove sa vyskúšala prieraznosť striel s ochudobneným uránom, v Afganistane uspel systém Predator, ktorý „chirurgicky“ na diaľku útočí hlboko v tyle nepriateľa. Druhá vojna v Zálive by podľa amerického časopisu Time vraj dala šancu „riadenému hromu“. Vysokoúčinnou zbraňou na mikrovlnnej báze (HPM) sú riadené strely vypúšťané z bojových stíhačiek. „Hromy“ by mali byť účinné najmä proti citlivým cieľom, ako sú sklady s chemickým či biologickým materiálom. Ich prínosom je to, že účinne vyradia z prevádzky sofistikované elektronické zariadenia, ktoré pomáhajú vyrábať, skladovať a chrániť nebezpečné bojové látky. Veľmi silné elektromagnetické impulzy sa dostanú všade v cieľovom objekte - cez ventilačné šachty, okná, sanitárne potrubie či akúkoľvek anténu. Na rozdiel od iných, konvenčnejších výbušných zbraní, riadené hromové strely nerozšíria do ovzdušia smrteľné látky, čím sa zabráni zamoreniu civilného obyvateľstva, prípadne útočiacich jednotiek. Nebezpečenstvo je v tom, že táto zbraň zároveň vyradí z prevádzky aj srdcové stimulátory a ak dopadne v blízkosti nemocníc, lekári budú odkázaní iba na vlastné ruky. Program „hromových striel“ je zatiaľ utajený, hoci na verejnosť už prenikli správy o novej americkej tajnej zbrani. Pentagón si ani neželá, aby to bolo ináč. Aspoň zatiaľ. Kým nenastane správny čas útokov.

Pravdaže, ak sa medzitým nenájde tá zatúlaná guľka, ktorá problém vyrieši. Ani Amerika si však nedovolí len tak zastreliť oficiálne zvoleného prezidenta suverénneho štátu. Malo by to nedozerné následky, najmä v arabskom svete. Takže, ak sa aj nejaká zatúlaná guľka pritrafí (po predošlom špiónovaní a príprave terénu), strelcom bude určite predstaviteľ irackej opozície, iracký Kurd alebo niekto zo skupín, ktoré Saddám kruto prenasledoval. Nájsť takéhoto strelca až takým problémom zasa nie je a špiónovanie sa dokazuje veľmi ťažko. Saddám Husajn by mal asi naozaj porozmýšľať nad variantom „po dobrom“.

Iaromír Novák