Trest prijali bez reptania

Francúzsku sa však Pakt stability a rastu stále nepozdáva

Pakt stability a rastu. Tri slová, ktoré väčšine politikov európskych krajín naháňajú hrôzu. V roku 1997 krajiny EÚ, ktoré sa usilovali o vytvorenie jednotnej menovej oblasti a zavedenie eura, podpísali dohodu, ktorá ich okrem iného zaväzovala držať rozpočtové deficity jednotlivých vlád na uzde tak, aby nebola ohrozená stabilita rodiacej sa meny. Dnes si už len málokto spomína, že hlavným iniciátorom paktu bolo Nemecko, ktoré sa bálo, že menej vyspelé krajiny na juhu únie budú produkovať vysoké rozpočtové schodky. Píše sa rok 2003 a problémy s rozpočtami okrem Portugalska majú najväčší európsky giganti, Nemecko nevynímajúc.

Práve v týchto dňoch sa na stretnutí ministrov financií rozhoduje, čo s previnilcami. Kým niektoré krajiny prijali pokarhania komisie pokorne, iné sa cítia byť dotknuté.

V minulom roku začala po prvý raz v histórii Európska komisia disciplinárne konanie proti Portugalsku. Stalo sa tak po tom, čo schodok deficitu verejných rozpočtov v tejto krajine v roku 2001 dosiahol 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a výrazne prekročil paktom odporúčanú úroveň 3 % HDP. Európska komisia, ktorá vykonáva disciplinárne konanie, sa proti prvému previnilcovi odhodlala zakročiť až v októbri minulého roka. V novembri určila lehotu, dokedy musí portugalská vláda prijať opatrenia na zníženie schodku verejných financií. V roku 2003 už musí byť schodok pod 3 % HDP, ináč hrozia krajine nemalé, niekoľko miliardové pokuty, dosahujúce výšku až 0,5 % HDP.

Komisia začala prvé disciplinárne konanie v čase, keď už bolo zrejmé, že krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko budú nasledovať Portugalsko. Vláda najväčšej ekonomiky Európy už vtedy hospodárila so schodkom presahujúcim 3 % HDP, a to do konca roka zostávalo ešte zopár mesiacov. Konanie proti Portugalsku muselo mať tak rovnaký priebeh ako zákonite nasledujúce konanie proti Nemecku. Aj preto sa prvý postih posunul na koniec roka a pred jeho začiatkom sa ozývali hlasy proti Paktu stability a rastu.

Samotný predseda Európskej komisie Romano Prodi označil v októbri pakt za „stupídny“. Podľa neho je hlúpa flexibilita dohody a tiež sankcie proti krajinám. Zároveň však povedal, že pakt je nevyhnutný pre stabilitu jednotnej európskej meny. Ohlas na Prodiho slová nenechal chladných bojovníkov na oboch strán barikády. Kým Európska centrálna banka a jej šéf Wim Duisenberg považujú pakt za nevyhnutný, politici najmä z krajín, kde sa deficit blížil alebo prekročil 3 % HDP, žiadali revíziu dohody z roku 1997.

Nakoniec všetci ostali pri „stupídnom“ pakte a Nemecko sa dočkalo pokarhania. Počas včerajšieho zasadnutia ministrov financií (ECOFIN) v Bruseli sa rozhodlo, že Nemecko musí do štyroch mesiacov prijať opatrenia navrhnuté komisiou, ktoré znížia deficit verejných financií. Ten sa v minulom roku vyšplhal na úroveň 3,75 % HDP. Ak vláda nedosiahne nápravu, krajinu čakajú už len pokuty. Podľa pozorovateľov je však príliš skoro hovoriť o takejto alternatíve.

Kým nemecký minister financií Hans Eichel vzal na vedomie porušenie dohody a je pripravený prijať navrhované opatrenia, jeho francúzsky náprotivok sa takto nespráva. Komisia poslala francúzskej vláde varovanie (tzv. Modrý list), pretože deficit v minulom roku sa priblížil nebezpečne blízko k 3-percentnej úrovni. Paríž však zaujal nesúhlasný postoj, keď minister financií Francis Mer včera vyhlásil, že „nie je čas na penalizáciu rastu prehnane výraznou redukciou štátnych výdavkov“. Francúzsko je odhodlané ekonomickej stagnácii čeliť znížením daní, čo sa zákonite odrazí v rozpočtovom schodku.

Marcel Laznia