Veľa zla je v kompetenciách

Ani primátori nevedia, komu vlastne patria nemocnice

„Mnohé postupy pri odovzdávaní kompetencií zo štátu na samosprávu boli doteraz nepripravené a udiali sa na jej úkor. Financovanie kompetencií zaťažuje mestá a obce, hoci zákony, ako aj politické záväzky to nepredpokladali, prípadne dokonca vylučovali,“ uviedol včera predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora, keď hodnotil doterajšie výsledky v reforme verejnej správy. Štátna správa sa podľa neho vo viacerých prípadoch necítila ani len zodpovedná za doriešenie viacerých problémov, hoci je jediná, ktorá na to mala reálne možnosti. Disponovala ľudskými, ako aj materiálnymi zdrojmi. „Finančné prostriedky, ktoré sú v tomto roku v kapitole decentralizačnej dotácie, vzrástli oproti vlaňajšku o 2,1 percenta, čo znamená absolútne šetrenie na úkor obcí a miest. Nezodpovedá to ani dikcii zákona o rozpočtových pravidlách, ale ani sľubovanému päťpercentnému rastu výdavkov na tovary a služby,“ dodal. Za viac ako komplikovanú označil situáciu v zdravotníctve, lebo v súčasnosti je viac-menej neznáme, čo z polikliník bolo sprivatizované a čo prešlo pod obce alebo vyššie územné celky. Zákon o zdravotnej starostlivosti hovorí, že polikliniky majú prejsť pod VÚC. Zároveň však nebol uzavretý proces privatizácie, v ktorom mali mať mestá a obce prednostné práva. Ak z nemocníc s poliklinikou prvého typu vlani nevznikli verejnoprospešné neziskové organizácie, mali prejsť na mestá a obce zo zákona. Sú však prípady, keď nie je jasné, či sa premena nemocnice na neziskovú organizáciu podarila. Vzhľadom na vážne riziká Rada ZMOS požiadala ministra zdravotníctva o odloženie termínu prechodu týchto kompetencií na obce a mestá, ale neúspešne. Situácia je taká zamotaná, že samotní primátori pátrajú, čo sa s niektorými zdravotníckymi zariadeniami stalo, kam sa dostali a komu vlastne patria. To podľa informácií ZMOS neraz nevedia ani predstavitelia vyšších územných celkov. Je to prípad mesta Nováky, ale aj Turčianskych Teplíc. Primátori sa snažia niekoľko rokov, aby tieto zariadenia prešli do majetku miest, ale ako sa ukazuje, už sú pod správou VÚC. ZMOS preto bude rokovať s ministerstvom zdravotníctva, aby sa dopátralo skutkového stavu. Na našu otázku, aké sú prvé skúsenosti s aplikáciou novely zákona o zamestnanosti, podľa ktorej si o. i. musia od tohto roka poberatelia svoje sociálne dávky aspoň čiastočne odpracovať, podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská nám povedala, že obce narazili na niekoľko nezodpovedaných otázok. Medzi najdôležitejšie patrí tá, že keď sa nezamestnaní nestávajú zamestnancami samosprávy a musia pracovať, kto je zodpovedný za ich prípadný úraz. V novele sú však aj ďalšie sporné body. Obce majú záujem týchto ľudí zamestnávať, ale kým nebudú tieto otázky zodpovedané, obce nie sú ochotné týchto ľudí zamestnať. „Všetky tieto a podobné otázky som dával ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi na predstavenstve Národného úradu práce. Povedal, že je to doriešené a obec za to nebude zodpovedať, že občan je automaticky poistený. Dáva to do polohy, že s tým nie je problém,“ odpovedal nám podpredseda ZMOS Dušan Šimka. „V žiadnom prípade sa nebránime tomu, aby sme poskytovali prácu ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky. Skutočnosť je však asi iná, ako nám povedali,“ dodal. Upozornil však na nasledujúci problém: Človek, ktorý ešte vlani dostával mesačne 3490 korún, teraz má dávku zníženú o 500 korún. „Z hľadiska psychológie a myslenia týchto ľudí to znamená, že sa im dá menej peňazí a musia ešte aj robiť. Ako starostovia a primátori sa dostaneme do nezávideniahodnej situácie. Budeme musieť byť dobrí psychológovia a presviedčať týchto ľudí, že ako keby robili na svojom. Takže túto novelu nebude jednoduché bezproblémovo uviesť do života.“

Vladimír Turanský