Záloha je motivačný faktor

Bratislavská spaľovňa spĺňa aj tie najprísnejšie limity

Bratislava je prvým mestom v SR, ktorá včas, ba v určitom predstihu uprednostnila spaľovanie pred skládkovaním odpadu. Veď podľa platných smerníc EÚ sa aj v krajinách, ktoré sa chcú stať jej členmi, musí do roku 2006 znížiť množstvo surového skládkovaného odpadu o 25 % a do roku 2009 až o 50 % oproti roku 1995. V ďalších rokoch by sa toto percento malo ešte zvyšovať. Do skládkovaného odpadu patrí aj komunálny odpad. V roku 1995 sa ho na Slovensku vyprodukovalo až 1,2 milióna ton,” povedal nám Ladislav Štibrányi, člen predstavenstva Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Bratislava a technický šéf projektu rekonštrukcie spaľovne. Podľa jeho slov myšlienka zrekonštruovať existujúcu spaľovňu, ktorú dnes slávnostne uvedú do prevádzky, sa zrodila ešte v roku 1996. Podnetom jej vzniku bola najmä potreba dobudovať čistenie spalín, aby sa neuvoľňovali do ovzdušia kyslé zložky, ako sú chlorovodík, kysličník siričitý a toxické látky - furány či dioxíny, ktoré vznikajú pri spaľovaní a je ich treba zachytiť. Predstavujú vo väčších koncentráciách nebezpečenstvo pre všetky organizmy, teda aj pre zdravie človeka. Výsledkom rekonštrukcie je, že dnes bratislavská spaľovňa predstavuje veľmi moderný spôsob spracovania odpadov spálením. Zabezpečený druhý a tretí

stupeň čistenia

umožňuje plniť normy na ochranu ovzdušia, ktoré ešte aj o štyri roky sa môžu sprísniť tak, ako to požaduje EÚ. V treťom stupni čistenia spalín sa použije špeciálny uhlíkový filter na zachytávane furánov a dioxínov.

Prvotná investícia, na ktorú mesto uzatvorilo zmluvu s firmou Siemens Rakúsko, ako hlavným dodávateľom diela formou stavby na kľúč, predstavovala v tom čase sumu 117 mil. DEM. No okrem nákladov súvisiacich s rekonštrukciou prvého a druhého kotla sa uskutočnili aj práce, ktoré smerujú k celkovej rekonštrukcii spaľovne. Dovedna ide o investíciu v hodnote asi 2,5 mld. Sk. Návratnosť investície vyrátali zhruba na desať rokov. „Tak je postavený biznis plán , ktorý sme museli vypracovať skôr, ako nám banky požičali peniaze. Na rekonštrukciu spaľovne sa po dvoch rokoch rokovaní podarilo získať úver z dvoch zdrojov zhruba v pomere 3 : 1. Väčšiu časť – asi 75 mil. – poskytlo medzinárodné bankové konzorcium pod vedením druhej najväčšej rakúskej banky - Erste Bank Wien. Druhá časť úveru je z Európskej investičnej banky. Úver je na 12 rokov s úrokom pod 8 % a s odkladom

splácania istiny

na dva roky, čo bolo v čase poskytovania úveru unikátom pre úvery na komunálnej úrovni. Dôležité je, že na jeho poskytnutie stačila záruka mesta,” povedal L. Štibrányi. Prijímateľom prostriedkov za nakladanie s odpadom je podľa nového zákona o odpadoch už obec (v tomto prípade Bratislava), ktorá vyberá formou poplatkov peniaze. Mesto potom spoločnosti OLO platí za poskytnuté služby v oblasti odpadového hospodárstva. Časť z vybraných poplatkov však zostáva v meste na splácanie úveru. Istina sa začína splácať až po kolaudácii spaľovne, ktorá sa ukončila koncom minulého roku. Dovtedy sa splácali len úroky. Čo je však dôležité - rekonštrukcia spaľovne predstavuje realizáciu jedného z pilierov odpadového hospodárstva, ktorý hovorí aj o tom, že odpady treba materiálovo alebo energeticky zhodnotiť. To znamená

využiť energiu

obsiahnutú v odpadoch napríklad na výrobu tepla alebo elektrickej energie. Práve túto myšlienku využili pri rekonštrukcii existujúcej spaľovne ktorá má namontovaný turbogenerátor s maximálnym výkonom 5,8 MW. To znamená, že para vyrábaná spaľovaním odpadu pôjde cez turbogenerátor a bude vlastne produkovať elektrinu. Tú budú podľa slov L. Štibrányiho využívať nielen na prevádzku spaľovne, ale dodávať do rozvodnej siete. Pokiaľ ide o teplo, čiže zvyšok pary, budú ju využívať na vykurovanie skleníkov spoločnosti Florea a časť plánujú dodávať aj do Slovnaftu. Na našu otázku, či sa splnia obavy niektorých občanov o tom, že sa investícia bude splácať radikálnym zvýšením poplatkov za odvoz odpadu, L. Štibrányi povedal: „Podľa platnej legislatívy ich výšku schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Ak si poplatky zvýšia, tak len o percento inflácie. Pre spaľovňu sa však nebudú zvyšovať.” V súvislosti s diskusiami, či prevádzkovateľ spaľovne v snahe naplniť jej kapacitu nebude priorizovať spaľovanie pred podporou separovaného zberu L. Štibrányi zdôraznil: „Vôbec nie. OLO už pred štyrmi rokmi v rôznych častiach mesta začalo uskutočňovať separáciu využiteľných zložiek komunálneho odpadu, akými sú sklo, papier, kovy. Dokonca ako jedni z prvých sme začali zberať aj plasty. V súčasnosti máme

900 kontajnerov,

s obsahom 1100 litrov na zber papiera, 1100 nádob na separované sklo biele a tmavé a asi 580 kontajnerov (1100 litrových) na plasty. Treba si tiež uvedomiť, že OLO je spoločnosťou, kde mesto je 100-percentným akcionárom a mestu § 49 a § 39 zákona o odpadoch ukladá zodpovednosť za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Obec má právo na svojom území zaviesť separáciu jednotlivých zložiek komunálneho odpadu a obec – Bratislava sa rozhodla separovať. Proti zákonu a rozhodnutiu obce nemôžeme a ani nechceme ísť. V rámci podpory separácie už OLO kúpilo lis na plasty, papiere, začína aj separáciu ďalších problémových zložiek. V Bratislave sú v podstate dva systémy zberu využiteľných zložiek z komunálneho odpadu. Prvý predstavuje systém zberní, kde separovaný odpad – papier, sklo, kovy a podobne môžu občania doniesť a tam sa od nich vykúpi za peniaze. Druhý systém sa realizuje prostredníctvom bezplatného zberu do označených zberných nádob OLO. Len vlani vyzberali viac ako 40 ton PET fliaš, o ktoré je zo strany spracovateľov veľký záujem. Preto vítajú uzákonenie zálohovania PET fliaš.“ Treba si uvedomiť, že

záloha je

významný motivačný faktor. Ak dnes predstavuje PET obal na minerálku približne 30 % z jej ceny, nemal by ísť do koša, lebo ide o peniaze občanov. Navyše, v kontajneroch zaberajú PET fľaše veľký objem (spolu s nápojovými obalmi od 20 do 40 %), čiže občania zaň platia vlastne dvakrát. Zálohovanie je na druhej strane účinnou ekologickou daňou pre tých, ktorí fľaše vyhodia do kontajnera, hoci ide o druhotnú surovinu.” L. Štibrányi ďalej vysvetľuje: „Výkup pivových fliaš je najlepším dôkazom toho, že zhodnotenie odpadu ako druhotnej suroviny funguje. V kontajneroch nenájdete jednu pivovú fľašu. Na to, aby OLO zabezpečilo zber a zvoz PET fliaš z bratislavských predajní, sa už dnes pripravuje. Navyše, pred všetky – aj malé prevádzky obchodu ešte pred 1. októbrom (spustí sa výkup) rozmiestni až 685 kontajnerov na plasty.”

Zdena Rabayová