Ide o konkrétnosť

Nevieme využívať fondy EÚ

Podľa údajov z Európskej komisie, oblasť okolo Bratislavy dosahuje z rôznych ekonomických hľadísk úroveň, ktorú možno porovnať s parametrami členských krajín EÚ. Iné regióny Slovenska, najmä na východe, dosahujú iba 40-percentnú úroveň EÚ. Preto sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje, že bude venovať intenzívnu pozornosť aj politike regionálneho rozvoja. Ihneď po vstupe Slovenska do EÚ bude možné využívať pomoc zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu a čerpať prostriedky EÚ do roku 2006 vo výške až 1,8 mld. EUR na rozvoj menej rozvinutých regiónov. Vláda na svojom včerajšom zasadaní prerokovala a vzala na vedomie finančné rámce na využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ na roky 2004 - 2006. Nadväzne potom posúdi aj Národný rozvojový program, ktorý je dokumentom, na základe ktorého bude Slovensko po vstupe do EÚ čerpať finančné prostriedky. Vicepremiér Pál Csáky v tejto súvislosti okrem iného povedal: „Mechanizmus je prepracovaný a Európska únia nám po splnení určitých podmienok núka ročne až 700 miliónov EUR, k čomu treba zarátať ešte 25 až 50 percent národného spolufinancovania. Chcú však od nás konkrétne vedieť, aké máme v jednotlivých regiónoch problémy podľa jednotlivých sektorov a najmä ako ich chceme riešiť, chcú konkrétne projekty.“ Projekty pre regionálnu pomoc môžu vypracovať samosprávne kraje, miestne samosprávy, podnikatelia, tretí sektor a rôzne združenia. Centrálne orgány a najmä ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré

je garantom

celého procesu, by im mali poskytnúť metodickú pomoc. Minister László Gyurovszky: „Vytvoríme viaceré tzv. riadiace orgány, ktoré budú usmerňovať jednotlivé programy. Aby nedošlo k zneužívaniu európskych fondov, musíme vytvoriť systém efektívnej kontroly. Silné kompetencie by mal mať v tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad, finančná kontrola Úradu vlády a ministerstvo financií. Musíme však navrhnúť zmenu zákona o Úrade pre verejné obstarávanie, pretože všetky projekty, ktoré sa budú realizovať aj z prostriedkov EÚ, by mal prehodnotiť spomínaný úrad.“ Po schválení Národného rozvojového programu vo vláde a nadväzne po schválení Európskou komisiou, by sa od prvého mája 2004, čiže po vstupe do EÚ, slovenské regióny mohli zapojiť so svojimi projektmi do tendrov o finančné prostriedky EÚ. Ak však Európska komisia projekty neschváli, peniaze z EÚ nedostaneme.

Emil Jamrich, generálny riaditeľ sekcie regionálnej politiky, ktorý pomáha celý proces koordinovať, zdôrazňuje, že „v týchto dňoch očakávame z Bruselu pripomienky k Národnému rozvojovému programu. Na našom ministerstve sme už v procese vytvárania metodických pokynov, ako majú jednotlivé subjekty v regiónoch vypracovať jednotlivé projekty. Pri ich vytváraní môžu využiť aj Regionálne rozvojové agentúry, ktorých pracovníkov budeme v nasledujúcich mesiacoch školiť,

aby dokázali

pomôcť pri tvorbe projektov. Pritom si musíme uvedomiť že nejde len o samotné projekty, ale musíme sa naučiť projekty aj efektívne riadiť, a tým aj racionálne využiť prostriedky z Eړ. Práve neefektívne využívanie možností a nekvalitné (alebo žiadne) projekty nás v uplynulých rokoch pripravili o desiatky miliónov EUR z predvstupovej pomoci. Mnohí predstavitelia miest a obcí, ktoré by mali byť nositeľmi projektov, si však ešte stále myslia, že peniaze z Bruselu k nám začnú plynúť automaticky a projekty si zatiaľ nepripravujú. Treba však uznať, že všetci starostovia obcí nedokážu vypracovať kvalitné projekty a práve v týchto prípadoch by im mohli pomôcť školení odborníci zo štátnej správy.

Jozef Kunik