Z expozé ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana

- Prístupový proces Slovenska do Európskej únie je téma, ktorá už niekoľko rokov zamestnáva nielen politikov, ale aj celú hospodársku sféru. Je to prirodzené, naším vstupom do únie sa zásadne zmenia tiež možnosti a podmienky na podnikanie. Plne preto chápem váš záujem o diskusiu na túto tému a som rád, že sa s vami môžem podeliť o pár myšlienok k prístupovému procesu a o našej príprave na budúce členstvo.

Nedá mi, aby som sa na úvod nevrátil k obdobiu, keď Slovensko bolo takpovediac odstavené na vedľajšiu koľaj. Toto obdobie, ako si iste spomínate, vyvrcholilo rozhodnutím luxemburského summitu v decembri 1997. Vtedy Slovensko, na rozdiel od svojich bezprostredných susedov, nedostalo pozvánku na začatie rokovaní o svojom budúcom členstve. Toto konštatovanie dnes vyznieva už trochu ako klišé a je „historicky prekonané“. Zmieňujem sa však o tom preto, lebo je namieste pripomenúť si, s akými podmienkami sme v roku 2000 v rokovaniach štartovali. EÚ síce umožnila zavedením tzv. systému regaty, aby maximálne využila možnosť „dobehnúť“ krajiny, ktoré začali rokovania skôr, ale v kritériách stanovených na uzatvorenie jednotlivých kapitol neboli pre nás, ktorí sme začali neskôr, poskytnuté žiadne úľavy. Náš „návrat“ znamenal zvýšené úsilie takpovediac na všetkých frontoch. Od politickej reprezentácie na úrovni vlády a parlamentu cez prácu negociačného tímu a expertov v jednotlivých rezortoch. V neposlednom rade to bola práca pri zavádzaní novej legislatívy alebo reformných krokov do rôznych oblastí nášho každodenného života. Dnes, po nedávnom decembrovom summite v Kodani, môžeme bez váhania povedať, že sme uspeli.

Dovoľte mi teraz stručne zrekapitulovať základné momenty, priebeh a výsledky nášho takmer trojročného negociačného maratónu. Rokovania boli oficiálne odštartované 15. februára 2000. Na úrovni hlavného vyjednávača sa do obdobia summitu v Kodani v decembri 2002 uskutočnilo 14 prístupových konferencií, 7 na úrovni ministra zahraničných vecí, na ktorých boli postupne uzatvárané jednotlivé negociačné kapitoly. Samozrejme, týmto oficiálnym rokovaniam predchádzali stovky expertných rokovaní. Samostatnou fázou rokovania bola

finálna etapa,

najmä posledné dva mesiace minulého roka. Bolo to mimoriadne intenzívne a hektické obdobie, ktoré bolo zamerané na tie najzložitejšie rokovacie otázky, najmä na finančné aspekty rozširovania a poľnohospodárske kvóty (teda kapitoly Poľnohospodárstvo a Rozpočet). V princípe bez prestávky prebiehali konzultácie členov negociačného tímu s Bruselom, samozrejme, zintenzívnili sa rokovania aj na najvyššej politickej úrovni, predsedu vlády, mojej a ostatných rezortných ministrov. V záverečnej fáze využil svoje kontakty s vysokými predstaviteľmi EÚ aj prezident SR Rudolf Schuster.

Ak chceme sumarizovať, výsledkom rokovaní sú pre nás prechodné obdobia v 7 kapitolách - Slobodné poskytovanie služieb, Slobodný pohyb kapitálu, Hospodárska súťaž, Energetika, Poľnohospodárstvo, Dane a Životné prostredie. EÚ v rokovaniach dosiahla prechodné obdobia v troch kapitolách - Slobodný pohyb osôb, Poľnohospodárstvo a Doprava. Ako som už spomenul, záver rokovaní bol predovšetkým o peniazoch. Naším cieľom bolo pripraviť čo najlepšie podmienky na záverečný finiš v Kodani v piatok 13. decembra 2002. Pretože negociačný scenár v samotnej Kodani bol v tom čase len veľmi ťažko predvídateľný, čo sa týkalo ďalších možných zlepšení záverečného výsledku, museli sme mať istotu, že to, čo už máme „na papieri“ pred Kodaňou, bude dobrý výsledok. Kodaň z tohto hľadiska mohla

naše „skóre“

len zlepšiť. Môžem povedať, že tento zámer sa aj naplnil. Slovensko na kodanskom summite získalo dodatočných takmer 23 mil. EUR. Ak mám celkovo vyčísliť našu finančnú bilanciu, čistý zisk Slovenska v porovnaní s našimi platbami do spoločného rozpočtu za prvé tri roky členstva v EÚ (2004 - 2006) bude 831 mil. EUR, čo v prepočte na obyvateľa predstavuje 154 EUR. Ak mám ísť viac do detailov, za prvé tri roky po vstupe do EÚ prislúcha Slovensku niečo vyše 1 mld. EUR na štrukturálne fondy, 510 miliónov EUR na Kohézny fond, takmer 630 miliónov EUR na priame platby a ďalšie položky v poľnohospodárstve, 90 miliónov EUR na odstavenie Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, 48 miliónov EUR na budovanie schengenského systému, 24,5 milióna EUR na posilnenie inštitúcií a administratívnych kapacít a 167 miliónov EUR na existujúce politiky. Spolu to pre SR znamená prostriedky v sume takmer 2,5 miliardy EUR. Samozrejme, že nie všetky prostriedky dostaneme

len tak na ruku,

niektoré - ako štrukturálne fondy, Kohézny fond - sú viazané na projekty a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Úspešným ukončením prístupových rokovaní v minulom roku sme sa výrazne priblížili k stanovenému cieľu - členstvu v EÚ. Ukončenie rokovaní však nie je ukončením prípravy pre náš vstup do únie. Je to iba ukončenie istej, prirodzene, dôležitej etapy našich vzťahov. V nadchádzajúcich mesiacoch sa musíme predovšetkým zamerať na prípravu a finalizáciu textu Zmluvy o pristúpení.

Rád by som stručne načrtol harmonogram prác, ktoré si príprava Prístupovej zmluvy vyžaduje. Do konca januára by mala byť sfinalizovaná Prístupová zmluva v anglickom jazyku. Do polovice februára je plánované ukončenie prekladov Zmluvy o pristúpení vo všetkých jazykových mutáciách (len na ilustráciu uvediem, že zmluva bude mať asi 6000 strán). Vo februári sa počíta s predložením návrhu zmluvy do Európskeho parlamentu, ktorý 9. apríla vydá svoje stanovisko ku každej pristupujúcej krajine jednotlivo. Samotný podpis zmluvy sa očakáva 16. apríla 2003 v Aténach. V priebehu tohto roka nás čaká ešte

splnenie úloh

vyplývajúcich z našich záväzkov, ku ktorým sme sa zaviazali počas našich prístupových rokovaní. V súvislosti s plnením týchto záväzkov dôjde v prvom polroku 2003 k ich vyhodnocovaniu Európskou komisiou a gréckym predsedníctvom v EÚ. Na základe výsledkov monitoringu vypracuje pre Európsku komisiu, šesť mesiacov pred vstupom, teda na prelome októbra a novembra, monitorovaciu správu, ktorá by v prípade negatívneho hodnotenia mohla mať nepriaznivý dosah na ratifikačný proces v členských krajinách.

Ďalšou fázou, ktorú budú musieť pristupujúce krajiny na ceste svojho vstupu do EÚ absolvovať, je uskutočnenie referenda. V utorok (21. 1.) prijala Národná rada SR vzácnou zhodou 147 hlasov uznesenie o vypísaní referenda o vstupe SR do EÚ (16. - 17. máj 2003). Rád by som v tejto súvislosti uviedol, že všetky politické strany zastúpené v slovenskom parlamente sa zhodujú vo svojom postoji a podporujú vstup SR do EÚ. Preto našou spoločnou snahou bude pripraviť čo najlepšiu pôdu pre pozitívny výsledok. Verím, že aj pripravovaná informačná kampaň občanov osloví a nadchádzajúce referendum bude naším prvým úspešným.

Záverečnou a nemenej významnou etapou prístupového procesu do EÚ je ukončenie ratifikácie v národných parlamentoch súčasných i budúcich krajín EÚ v druhom polroku 2003. Zmluvu by sme mali ratifikovať čo najskôr, aby mohla vstúpiť do platnosti 1. mája 2004 a aby sme sa mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004 už ako členská krajina EÚ. Dovolím si tvrdenie, že sa nemusíme obávať žiadnych problémov alebo ťažkostí zo strany členských krajín, ani v našom parlamente.

Rád by som vyzdvihol pozíciu SR v období od podpisu Prístupovej zmluvy do získania plnohodnotného členstva v EÚ. Po podpise Zmluvy o pristúpení začneme fungovať ako pozorovateľ, čiže budeme sa môcť zúčastňovať na všetkých zasadnutiach v orgánoch a inštitúciách EÚ, ale bez hlasovacieho práva. V každom prípade sa staneme súčasťou systému zloženého z 25 členských štátov a budeme od tohto okamihu nielen krajinou, ktorá do určitej miery pasívne preberá platnú legislatívu a predpisy EÚ, ale sa staneme jej spolutvorcami. Vstupom SR do EÚ sa vytvorí pre slovenských občanov priestor na uplatnenie sa v európskych inštitúciách. Od budúcich zamestnancov sa bude vyžadovať nielen kvalitný profesionálny výkon, ale aj schopnosť

plne sa zaradiť

a presadiť v multikultúrnom a multinárodnom prostredí. Už v súčasnosti sa uskutočňuje akreditácia tlmočníkov, nábor právnych lingvistov, sekretárok a takzvaných dočasných pracovníkov (podľa našich informácií sa zo Slovenska prihlásilo vyše šesťtisíc záujemcov, v prepočte na počet obyvateľov percentuálne najviac zo všetkých pristupujúcich krajín). Vstup Slovenska do EÚ bude vplývať aj na štýl práce štátnej správy. Na presadenie slovenských záujmov v rámci EÚ budeme musieť jasne definovať naše priority a byť schopní rýchlo a pohotovo zaujímať stanovisko k rôznym otázkam. Jednou z kľúčových úloh je prispôsobenie systému tak, aby sme mohli efektívne zabezpečovať našu účasť v rozhodovacích mechanizmoch únie. „Základný kameň“ bol položený už v júni minulého roka, keď vláda schválila materiál, definujúci základné fungovanie domácich rozhodovacích mechanizmov vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu v únii.

Dovoľte mi na záver stručne zhrnúť dôsledky nášho vstupu do Európskej únie, jeho prínosy a riziká.

Slovensko sa stane súčasťou silnej integračnej štruktúry so značným politicko-bezpečnostným, ekonomickým a ľudským potenciálom, čím potvrdí svoju príslušnosť k najvyspelejším krajinám Európy a bude môcť lepšie čeliť globálnym problémom súčasného sveta. Zóna stability sa rozšíri aj na Slovensko, čím sa nepriamo zvýši naša bezpečnosť. Vzrastie medzinárodná kredibilita SR z politického, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Členstvom v EÚ získame možnosť podieľať sa na rozhodovacom procese v únii, a tak ovplyvňovať jej vývoj zvnútra. Hoci sme malá krajina a nebudeme disponovať veľkým počtom hlasov (7 hlasov) v Rade ministrov, budeme sa spolupodieľať na rozhodovaní v rámci EÚ a aj v spolupráci s ďalšími malými členskými štátmi EÚ môžeme výrazne ovplyvňovať formulovanie európskych politík.

Po vstupe do EÚ bude mať SR možnosť získavať významné

finančné dotácie

zo štrukturálnych a z Kohéznych fondov EÚ, ktoré nepriamo, napomáhaním politicko-ekonomickému a spoločenskému rozvoju, prispejú k zlepšeniu a upevneniu postavenia SR na medzinárodnej scéne.

Slovenská ekonomika je exportne orientovaná, a preto získa voľný prístup na rozsiahly jednotný trh EÚ. Vstupom do únie sa vytvorí väčší priestor na prílev investícií a moderných technológií a z dlhodobého hľadiska sa zvýši konkurencieschopnosť ekonomiky SR a teda sa posilní jej medzinárodné hospodárske postavenie.

Niekedy sa stretávam s názormi, podľa ktorých sú nepopulárne opatrenia v rámci uskutočňujúcich sa reforiem (dôchodkového zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, reforma zdravotníctva) akoby vynútené naším budúcim členstvom v EÚ. Treba zdôrazniť, že reformy by sme museli uskutočniť nezávisle od tohto, či by sme do únie vstúpili alebo nie. Jediné spojivo so vstupom vidím v tom, že pri realizácii týchto reforiem budeme zohľadňovať tie princípy, ktoré sa uplatňujú v EÚ. Obdobná argumentácia sa používa aj pri raste regulovaných cien (tepla, plynu, vody, elektriny). Tu je opäť nutné uviesť, že z dlhodobého hľadiska je ekonomicky neudržateľné, aby sa tieto

služby a výrobky

predávali za cenu, ktorá nepokrýva ani náklady a primeraný zisk, a podniky si straty v cenách pre obyvateľstvo vykrývali vyššími cenami pre podnikateľov. Preto ani v tomto prípade cenové úpravy nemajú nič spoločné s naším členstvom v EÚ. Odrážajú len ekonomickú realitu a z hľadiska nápravy ekonomického prostredia by sme ich museli vykonať nezávisle od nášho vstupu. Ako príklad priameho dosahu nášho vstupu do EÚ v cenovej oblasti je možné uviesť zdaňovanie cigariet. Po vstupe máme päť rokov na to, aby sme prispôsobili spotrebnú daň z cigariet na úroveň 64 EUR za 1000 kusov. Treba pripustiť, že ak by sme do EÚ nevstúpili, takéto úpravy robiť nemusíme a cigarety by boli lacnejšie. Dnes sme už takou otvorenou ekonomikou, a tak prepojenou ekonomicky s krajinami EÚ a kandidátskymi krajinami, že výrazné zmeny v smerovaní nášho zahraničného obchodu po vstupe ani neočakávame. Takmer 85 % nášho vývozu a dovozu smeruje do týchto krajín a už od roku 2001 sa na dovozy priemyselných výrobkov z EÚ neuplatňuje clo, teda tieto výrobky sa dovážajú za nulové clo. Po našom vstupe sa odstránia ešte posledné technické

prekážky obchodu,

rôzne povolenia a certifikáty, a bude len na našich výrobcoch, ako rozšírenie vnútorného trhu na „európsku dvadsaťpäťku“ využijú. Isté riziká vstupu SR do EÚ vidíme v tom, že sa môže zúžiť priestor na presadzovanie národnoštátnych záujmov. S členstvom v EÚ je spojený presun niektorých kompetencií, napríklad v oblasti colnej a obchodnej politiky, poľnohospodárskej politiky, technických a ekologických noriem a podobne, z národných inštitúcií na európske. Nevyhnutnosť rešpektovať právne normy EÚ môže spôsobovať isté problémy v najrôznejších oblastiach života spoločnosti. Pri rozhodovaní o otázkach patriacich pod nadnárodný spôsob rozhodovania však bude SR svojím hlasom prítomná. Rizikom vstupu SR do EÚ bude aj zvýšený konkurenčný tlak na slovenské podnikateľské subjekty. Treba však pripomenúť, že reštrukturalizácia slovenských podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti je nevyhnutné nielen pre členstvo v EÚ, ale aj vzhľadom na pokračujúcu globalizáciu a liberalizáciu svetového obchodu (a, napríklad, naše členstvo vo WTO). Po vstupe do EÚ sa

naše hranice

stanú vonkajšími hranicami únie, Slovensko ako súčasť únie sa stane „príťažlivejšie“, čo zvyšuje pravdepodobnosť migračného tlaku z krajín východnej Európy a rozvojových štátov a vyvolá potrebu ešte intenzívnejšie sa týmito otázkami zaoberať. Rok 1993, keď Európska rada v Kodani definovala kritériá na vstup nových kandidátskych krajín do Európskej únie, znamenal naštartovanie ambiciózneho procesu, ktorého cieľom bolo prekonať dedičstvo konfliktov a rozdelenia v Európe. V decembri 2002 sa uzatvorením prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami, symbolicky opäť v Kodani, naplnila jedna významná etapa tohto procesu. Historicky najväčšie rozšírenie Európskej únie v máji 2004, miesto Slovenska v ňom, je výzvou pre samotnú Európsku úniu a, pochopiteľne, aj pre nás. Prajme si, aby sme ju naplno využili.

(Medzititulky Hd)