Schröderovo NEIN vojne

Nemecko sa obáva, že vojna prehĺbi recesiu

„Neočakávajte, že Nemecko bude súhlasiť s rezolúciou odobrujúcou vojnu,“ povedal v utorok nemecký kancelár Gerhard Schröder na predvolebnom zjazde v západonemeckom meste Goslar. Doteraz najjasnejší signál, že Nemecko nepodporí rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN za vojnu v Iraku, ak by v BR OSN došlo k hlasovaniu o vojenskom zásahu proti režimu v Bagdade. Znalci Schröderovej politiky tvrdia, že nič nové pod slnkom, veď jeho protivojnová rétorika mu vlastne v minuloročných septembrových voľbách pomohla k znovuzvoleniu do funkcie. Medzitým - vďaka napätiu vo vzťahoch s USA - svoj slovník trochu zjemnil, v prípade Iraku však zostáva zásadový. Pravdaže, v BR OSN Nemci nemajú právo veta, v súčasnosti však Nemecko ako nestály člen zastáva jedno z dvojročných rotujúcich kresiel v rade a z váhy tejto pozície sa aj snaží hovoriť. Ak aj nebude vyslovene proti vojne, prinajmenej sa Nemecko hlasovania v BR OSN zdrží.

Čerstvé Schröderovo vyhlásenie určite nepoteší USA, ktoré sú však schopné zabojovať aj bez súhlasu BR OSN. Nemci odmietajú americké obvinenia z nedostatočnej podpory ich politiky. Veď Nemecko je európskym štátom, ktorý má - bok po boku s Američanmi - vo vojne proti terorizmu najviac vojakov roztrúsených po rôznych misiách vo svete. Okolo 10 000. Viac ako má Veľká Británia a Francúzsko, pričom ešte v roku 1995 sa nenachádzala za hranicami ani noha nemeckého vojaka. Podľa nemeckého veľvyslanca v USA Wolfganga Ischingera boje v Iraku by znamenali oslabenie širokej protiteroristickej koalície, keďže by z nej odskočili viaceré štáty arabského sveta, čo by znamenalo straty vo vojne proti terorizmu.

Na celý spor sa však musíme pozerať aj očami nemeckých ekonómov. A tí nie sú vojne v Iraku naklonení. Príčina je známa: recesia nemeckého hospodárstva. Už vlani v auguste Schröder vyzval manažérov svojej krajiny, aby nekopírovali americké zvyky, ale aby hľadali „vlastnú cestu“ v ekonomike. Zároveň v súvislosti s možnosťou vojny v Iraku varoval USA, že vojna by mala ťažké následky na americkú ekonomiku, čo by rozkolísalo svetovú ekonomiku a implicitne by malo dozvuky aj na nemecké hospodárstvo. Začiatkom septembra 2002 nemecký minister Hans Eichel bol úprimne priamočiary: „Možný hospodársky dosah je jedným z dôvodov, prečo je Nemecko proti použitiu sily pri odstránení Saddáma Husajna.“ Guvernér nemeckej centrálnej banky Ernst Welteke dokonca tvrdil, že už samotné reči o angažovaní sa v Iraku majú zlý vplyv na ekonomiku. Nemci vedia, o čom hovoria. Správa Deutsche Bank zo 4. októbra 2002 tvrdí, že spolková krajina sa ekonomicky nachádza na prahu recesie. „Zatiaľ hovoríme iba o minirecesii, ale ak dôjde k útoku na Irak, situácia sa zhorší,“ varoval Ulrich Beckman, analytik najväčšej nemeckej banky. Okrem toho netreba zabúdať, že Nemci majú svoje ekonomické záujmy priamo v Iraku, o ktoré by neradi prišli. Napríklad dodávky zbraní a iných moderných technológií. A ak by USA v povojnovom Iraku získali kontrolu nad druhými najväčšími zásobami ropy na svete, Európa závislá od dovozu energie by v hospodárskom súťažení s Amerikou ťahala za oveľa kratší koniec. Schröderovo Nein vojne v Iraku je oveľa pragmatickejšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Iaromír Novák