Prevenciu nemožno zanedbať

Vodohospodári sa snažia, no záplavy hrozia, diela starnú

„Vlani sme v rámci projektu - Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 až 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia - dobudovali päť stavieb v hodnote 67 mil. Sk. Tento projekt bol bezprostrednou reakciou na povodne v uvedených rokoch,“ povedal nám riaditeľ odštepného závodu Povodie Váhu Piešťany, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Dušan Chlapík. Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov nielen pre Povodie Váhu, ale aj celý Slovenský vodohospodársky podnik, bol v roku 1999 podpísaný projekt spolufinancovania s Rozvojovou bankou Rady Európy. Ten predstavuje tri zdroje financovania. Prvým je pôžička banky v objeme asi 60 percent nákladov, druhým sú štátne dotácie v objeme 31 % nákladov a vlastné zdroje podniku tvoria zvyšok. Ako uviedol D. Chlapík, v tomto projekte sa Povodie Váhu spolupodieľa na plnení protipovodňových opatrení na tokoch v mestách a obciach SR. Účelom je ochrana urbanizovaného územia pred povodňovými prietokmi. Tu treba zdôrazniť, že v povodí Váhu nie sú ešte upravené približne tri štvrtiny tokov. „Medzi naše významnejšie akcie vlani patrila úprava úsekov riek Rajčianky, Kysuce, sútoku Radiše a Bebravy, toku Tižinka a napokon aj úprava hrádze Vláry. Úpravami sa zlepšili

odtokové pomery

a celková ochrana intravilánov miest a obcí tak, aby bolo priľahlé územie chránené aj pred storočnou vodou.“ Povodie Váhu vlani z vlastných zdrojov stavebne ukončilo ďalšie akcie protipovodňovej ochrany. Napríklad na rieke Varínka, zvýšil ochrannú hrádzu na Čiernej Vode, upravil riečku Predmieranka, zvýšil pravostrannú hrádzu preložky rieky Nitra a upravil aj Zázrivku. Tieto stavby si vyžiadali náklady v hodnote 65,5 mil. Sk. V súčasnosti má Povodie Váhu rozostavané viaceré protipovodňové stavby, ktoré financuje z vlastných zdrojov. Ide o zvyšovanie ochranných hrádzí na rieke Žitava, kde sa má prestavať v priebehu dlhšieho obdobia 11 mil. Sk, rekonštrukciu pravostrannej ochrannej hrádze Váhu v profile Horná Streda - Piešťany. Dokončuje tam sanáciu povodňovej škody z rokov 1997 až 1998, pričom, ako uviedol riaditeľ, hrádze sú v tej oblasti bezpečné a povodne nehrozia. V Krasňanoch pokračuje v úprave koryta Varínky, v Liptovskej Teplej potoka Teplianka, čo si vyžiada až 10 mil. Sk a realizuje aj ďalšie protipovodňové akcie. V tomto roku začne Povodie Váhu ďalší súbor akcií na eliminovanie prípadných povodňových vĺn. Pôjde o vybudovanie poldra (suchej nádrže) na Suchom potoku v Lehote pod Vtáčnikom. Na túto akciu nám prospelo financiami aj Švajčiarsko. Zabezpečí aj priepych na toku Gydra v oblasti Cífer - Jarná, v Nových Zámkoch zvýši hrádzu na rieke Nitra. Akciou roku 2002 však bola podľa D. Chapíka revízia

Vážskej kaskády

v úseku Hričov - Mikšová - Považská Bystrica. Práce však veľmi sťažovalo nepriaznivé jesenné počasie. „V predchádzajúcom období sme urobili lokálne sanačné zásahy na eliminovanie porúch pri zníženej hladine vodných nádrží, no neboli dosť účinné. Dôsledky porúch, napríklad v tesnosti kanálov, pretrvávali,“ rozpráva riaditeľ Povodia Váhu. „Odstraňovali sme aj sedimenty pri elektrárňach Hričov a Považská Bystrica. Vlani sme vykonali revíziu objektov a konštrukcií trvalo zatopených vodou. Riešili sme to vypustením nádrže, takže sa pracovalo pri úplnom odstavení tejto časti Vážskej kaskády.“ Ako nám povedal, bola to v poradí už tretia revízia po takmer štyridsaťročnej prevádzke tohto úseku kaskády. Vyžiadala si okolo 40 mil. Sk. Revízia sa začala vlani 12. augusta a skončili ju koncom októbra. V tom čase boli ničivé povodne v okolitých štátoch a aj u nás hrozili vo viacerých oblastiach povodne. Prezieravou manipuláciou sústavy vodných diel na Váhu sa podarilo

zachytiť vodu

v Liptovskej Mare a Oravskej priehrade. Tým sa čiastočne eliminoval prítok do Dunaja, čím Povodie Váhu odľahčilo túto rieku: To bolo vlani vysoko ocenené mnohými odborníkmi. „V tomto roku si vodohospodári pripomínajú 50. výročie spustenia Vážskej kaskády, ktoré sa datuje uvedením do činnosti vodného diela Oravská priehrada. Boríme sa s vážnym problémom starnutia vodohospodárskych diel a ich zariadení, najmä priehrad a hrádzí.“ Na otázku, ktoré miesta na neupravených tokoch by si vyžiadali urgentnejší zásah, aby tam nebol ohrozený majetok, prípadne aj životy obyvateľov, D. Chlapík nám povedal, že konkrétne sa to nedá povedať, lebo počet neupravených tokov pre Povodie Váhu výrazne vzrástol v rámci delimitácie z bývalej Štátnej melioračnej správy. „Niekedy sa doslova boríme s identifikáciou týchto tokov a veľmi ťažko sa dostávame k ich samotnej úprave. Väčšinou to riešime na základe aktuálnej situácie aj z pohľadu požiadaviek obcí a odtokových pomerov v jednotlivých lokalitách, kde treba riešiť

akútny problém

prívalových dažďov. Problém identifikácie tokov spočíva v tom, že mnohé boli prevzaté vo veľmi krátkom čase a nie všetky sa dali priamo identifikovať pri preberaní majetku. S niektorými tokmi bol problém, či nie sú napríklad majetkom štátnych lesov a podobne. Musíme ísť až do listov vlastníctva a do katastrov, čo je veľmi zložité. Z hľadiska prívalových dažďov je technicky možné a žiaduce budovať suché poldre. Tu sa však dostávame do veľkých majetkovo-právnych problémov súvisiacich s prípravou projektov,“ zdôraznil riaditeľ Povodia Váhu. Požiadavkám Slovenského vodohospodárskeho podniku, o. z., Povodie Bodrogu a Hornádu (PbaH) za vlaňajší rok pri odstraňovaní škôd po povodniach vo východoslovenskom regióne vláda vyhovela v plnom rozsahu. Poskytla bezmála 57 mil. Sk. Potvrdil nám to vedúci odboru prevádzky PbaH Ondrej Handzok. Škody vznikli najmä v okolí Starej Ľubovne, Levoče a Bardejova, kde prudké

návaly vody

v povodí Sveržovky spôsobili skazu v niekoľkých obciach. Poznamenal, že prevažná výška doterajších škôd pochádza ešte z predchádzajúcich rokov. V tomto roku si PBaH veľa sľubuje od avizovaného daru švajčiarskej vlády v hodnote jedného milióna švajčiarskych frankov a už pripravuje akcie, ako ho využiť. Napríklad výstavbou suchých poldrov v povodí spomenutého toku. Tie sa budú stavať nad obcami, aby zachytili a stlmili prvotné návaly vody. Pripravujú aj zoznam oblastí, v ktorých by sa dali podobné diela vybudovať, či už z vlastných prostriedkov alebo fondov EÚ, prípadne z ďalších pôžičiek. Na pokračovanie čaká ešte nedoriešená ochrana Košíc a Prešova. Postihnutým obciam na Horehroní tiež pomôžu švajčiarske investície. Sumu 9 mil. Sk dostali začiatkom decembra 2002 na účet v obci Ľubietová, ktorú vlani v lete postihli nečakane prudké povodne. Podľa slov starostu Jána Jančíka, najväčšiu vodu zažili tamojší obyvatelia 31. júla 2002 a na druhý deň sa

živelná pohroma

zopakovala. Škody vyčíslili na 50 mil. Sk, pričom na majetku obce to bolo vyše 21 mil. Sk. Na záchranné a likvidačné práce dostali od štátu len 500-tisíc Sk a prísľub náhrady následkov škôd v povodňou zničených lokalitách. Z peňazí pokryli akútne opravy ciest a verejných priestranstiev, pričom fakturácie za práce presiahli 13 mil. Sk. Vôbec sa však nedostalo na opravy zničených mostov a lávok. V Brezne, ktoré vlani tiež postihla povodeň, vybudujú suché nádrže. Ako uviedla starostka Čierneho Balogu Tatiana Štulajterová, ani v ich obci nedošlo k úplnému odstráneniu škôd spôsobených povodňovými vlnami v lete 2002, ktoré spôsobili škody za 14 mil. Sk. Z toho na majetku obce 6 mil. Sk. Uznesením vlády SR im boli priznané len tri milióny, pričom do obce dostali aj tak iba polovicu peňazí. Opravy v obci s 5000 obyvateľmi boli náročné, keďže celú jeseň mali mimoriadne zlé počasie. Podarilo sa im opraviť základné komunikácie a ďalšie objekty.

(tu, eb, lak)