Takto sotva obstojíme

Komentuje Eleonóra Bujačková

Bez uvážlivých investícií do vedy a výskumu sotva obstojíme v tvrdej medzinárodnej konkurencii. Nielen krajiny EÚ, ale všetky štáty sveta hľadajú cesty, ako obstáť v znalostnej ekonomike. Európa hľadá možnosti, ako posilniť svoju globálnu konkurencieschopnosť v súboji s USA a Japonskom, ktoré vynakladajú na vedu a výskum podstatne viac prostriedkov. Slovensko sa k vede a výskumu správa skôr macošsky a podiel investícií je v porovnaní s vyspelými krajinami Európy na konci rebríčka. Preto nás môže tešiť, že aj SR sa zapája do rámcového programu, ktorý má prispieť k budovaniu Európskeho výskumného priestoru (ERA) ako prostriedku na prepojenie národných výskumných programov. Treba však povedať, že Slovenská republika neplní svoj zámer poskytovať 0,5 percenta HDP na vedu a výskum. Aj preto si vládny kabinet stanovil ako prioritu v čo najkratšom čase vytvoriť také prostredie, v ktorom sa investície do znalostí vyplácajú. Podľa niektorých analytikov môže ovplyvniť ďalší vývoj v SR nepriaznivo skutočnosť, že úplne zaostávame v počte vysokoškolských študentov technických a prírodovedných odborov. Isté možnosti sa núkajú v rámci 6. rámcového programu aj pre naše riešiteľské tímy. Tie môžu pre svoju prácu získať stámiliónové prostriedky. Európa týmto programom chce prekonať aj doterajšiu roztrieštenosť vedy a výskumu, čo je výzvou aj pre slovenské prostredie, aby ďalej prehĺbilo spoluprácu napríklad medzi SAV a vysokými školami.

Vysokoškolská vzdelanosť a inovačný potenciál vychádzajúci z kvalitného výskumu sú v dnešnom svete považované za základ medzinárodnej konkurencieschopnosti v ekonomickom i kultúrnom zmysle. Podpora týchto oblastí sa vo vyhláseniach vlády objavuje už niekoľko rokov ako stále sa opakujúca priorita. V rokovaniach s EÚ o našom vstupe je financovanie výskumu a vedy jedným z parametrov, ktorým sa meria naša schopnosť prispievať k ekonomickej sile Európy, k zvyšovaniu spoločensko-ekonomickej stability a k vytváraniu zdrojov, z ktorých možno financovať sociálne výdavky. Tieto priority sú však opakovane negované skutkami. Výdavky na vedu sú nedostatočné už roky, o výskume na vysokých školách ani nehovoriac. Štátne výdavky na vedu v krajinách EÚ prevyšujú sumu 0,9 % HDP. U nás je to necelých 0,3 %, pritom každý nový ministerský predstaviteľ prisľúbi zásadné zlepšenie. Veľmi rýchlo však nadšenie vyprchá. Sľuby o prioritách boli aj tentoraz poriadne nahlas prednášané niekoľko mesiacov pred voľbami. Realita je znovu iná.