Kto bude financovať vojnu?

USA počítajú s možnosťou, že sa Paríž nepripojí k útoku na Irak

Washington (TASR) - Biely dom počíta s možnosťou, že sa Francúzsko nezúčastní na medzinárodnom vojenskom zásahu proti Iraku, vyhlásil včera hovorca amerického prezidenta Ari Fleischer. „Je úplne možné, že Francúzsko nebude v radoch medzinárodnej protiirackej koalície,“ pripustil hovorca prezidenta Georga W. Busha na tlačovej konferencii vo Washingtone.

Nemecko bude požadovať, aby zbrojní inšpektori OSN v Iraku, ktorí majú 27. januára predložiť Bezpečnostnej rade OSN správu o svojom doterajšom pôsobení na irackej pôde, predložili OSN aj druhú správu o výsledkoch svojej práce. Informoval o tom včera nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer. Nemecko tým chce dosiahnuť, aby inšpektori OSN mali k dispozícii viac času pre svoje kontroly irackých zbraní a zbrojných programov.

Husajn neodíde

Iracký vicepremiér Tárik Azíz v stredu vylúčil možnosť, žeby iracký prezident Saddám Husajn opustil krajinu v snahe vyhnúť sa vojenskému útoku vedenému Spojenými štátmi americkými. Azíz tak reagoval na správy o tom, že viaceré arabské krajiny sa snažia zabezpečiť exil pre irackého prezidenta. Podľa neho je „Saddám Husajn lídrom Iraku, v Iraku sa narodil, Irak miluje a bude stáť na jeho čele do poslednej minúty svojho života“.

Spojené štáty budú trpieť viac než pri útokoch z 11. septembra 2001, ak Washington nariadi inváziu do Iraku, napísal včera vplyvný iracký denník Babel, patriaci synovi prezidenta Saddáma Husajna Udajovi. „Udalosti z 11. septembra budú len piknikom v porovnaní s tým, čo sa stane, ak Amerika uskutoční agresiu proti Iraku,“ uvádza sa v úvodníku denníka, ktorý ďalej píše: „Hovoríme to preto, lebo Irak disponuje mnohými spôsobmi na preukázanie sily.“

O hrozbe vojny svedčia aj pohyby vojsk a civilistov. Na jednej strane približne 350 príslušníkov austrálskych pozemných vojsk a námorníctva sa včera ráno nalodilo na dopravnú loď Kanimbla, ktorou sa odvezú do Perzského zálivu. Japonsko naopak vyzvalo svojich občanov, aby opustili Bagdad. Indonézia včera dokonca oznámila, že sa pripravuje evakuovať svojich občanov z krajín Blízkeho východu vrátane Iraku. V oblasti sa v súčasnosti nachádza takmer 40 000 Indonézanov.

Chýbajú peniaze

Podľa niektorých zdrojov nie je otázne, či k vojne príde, ale akým spôsobom ju Washington bude financovať. Americká ekonomika je v takom zlom stave, že prezident George W. Bush a jeho administratíva sa rozhodli lobovať u svojich spojencov za spolufinancovanie vojny v Iraku. Píše o tom včera tlačová agentúra TANJUG s odvolaním sa na REUTERS s tým, že informáciu potvrdili aj zdroje Pentagónu. Na základe doterajších odhadov by mohla vojenská operácia proti režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna stáť až 200 miliárd dolárov. Šéf finančných záležitostí amerického ministerstva obrany Dov Zakheim potvrdil, že Washington sa usiluje pre irackú operáciu získať finančnú pomoc. Netrúfol si však predpovedať, či budú s pokrytím výdavkov súhlasiť všetci spojenci USA. O výdavky za vojnu v Perzskom zálive začiatkom 90. rokov sa Washington rozdelil spolu so spojencami. Konečná cena, ktorú musela americká strana zaplatiť, však stála ekonomiku USA nezanedbateľných sedem miliárd dolárov.

Hrozí katastrofa?

Medzinárodný tím zdravotníckych expertov v otvorenom liste varoval britského premiéra Tonyho Blaira pred katastrofálnymi humanitárnymi následkami prípadnej vojny v Iraku a vyzval ho, aby zabránil stupňovaniu násilia. Text publikovalo najnovšie vydanie odborného periodika The British Medical Journal. V liste, ktorý podpísalo vyše 550 zamestnancov a študentov prestížnej Londýnskej školy pre hygienu a liečbu tropických chorôb, sa uvádza, že v prípade ozbrojeného konfliktu v Iraku by prišli o život alebo by sa zranilo státisíce ľudí, prevažne civilistov.