OBAVY Z KLIENTELIZMU

V jesenných voľbách 2002 občania dali hlasy tým politickým subjektom, ktorých ekonomickí experti potláčajú ingerencie štátu do hospodárskej a podnikovej sféry na minimum. S tým, že štát nie je dobrý vlastník a podniky v súkromných rukách majú najväčšiu snahu dosiahnuť stav, aby prosperovali a cez produkovaný zisk zhodnocovali vložené peniaze. Najmä strana Smer a čiastočne aj HZDS sa netaja, že i vo fungujúcom trhovom prostredí by si štát mal zachovať vplyv a predčasne neodchádzať z ihriska. Aktuálnym príkladom, ktorý toto tvrdenie podporuje, je úspešný vstup zahraničného investora na Slovensko v oblasti automobilového priemyslu. Ďalší priestor na aktívnu účasť štátu na tomto zápase vytvára dlhodobá snaha dobudovať infraštruktúru (najmä diaľnice) na území Slovenska. Časť politikov je aj dnes presvedčená, že napriek privatizácii (alebo práve preto) bankovej sféry, by na Slovensku mala fungovať finančná inštitúcia (možno na báze Eximbanky alebo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky), prostredníctvom ktorej by vláda dokázala citlivo, no efektívne a účinne vstupovať do deja. Ide najmä o také prípady, keď sa potenciálny investor rozhoduje, kde postaví „základný tábor“ a porovnáva

ponukový list

okolitých krajín. Manažéri slovenských podnikov sa zhodujú v názore, že hospodárska politika by sa v nastávajúcom období mala sústrediť na ponukovú stránku ekonomiky. Keby sa to podarilo dosiahnuť v praxi, nemuselo by už dochádzať k riešeniam, ktoré zmierňujú následky, ale neodstraňujú príčiny. Z hľadiska rizík, ktoré na podnikovú sféru SR číhajú v roku 2003, figurujú na prvom mieste obavy z dôsledkov rastu cien vstupov. Za najväčšie nebezpečenstvo ich označilo až 61,8 % podnikov. Na druhom mieste figuruje zníženie domáceho dopytu (48,7%) a hneď do tesného závesu sa na tretie miesto prepracoval klientelizmus (44,7%), pritom za posledné štyri roky si pozíciu stále upevňuje. Vo vlaňajšej ankete Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), usporiadanej už po piaty raz, získal klientelizmus a korupcia na Slovensku dvojnásobný počet hlasov ako v roku 2001. (Ne)plnenie vládneho programu boja proti korupcii, ktoré patrilo ku kľúčovým prioritám prvej vlády M. Dzurindu, zaznamenalo v podnikovej sfére najväčší skok „dopredu“. Napriek pomernej stabilizácii slovenskej koruny na prelome rokov 2002 a 2003 analytici zhodne konštatujú, že

nemožno brať

na ľahkú váhu ani nebezpečenstvá vyplývajúce z výkyvov výmenného kurzu slovenskej koruny, znížený zahraničný dopyt v dôsledku recesie najsilnejších svetových a európskych ekonomík (vrátane USA a Nemecka) a v neposlednom rade ani vysokú finančnú zaťaženosť drvivej väčšiny slovenských podnikov. Uvedené dominantné riziká ukazujú, že podnikanie na trhu stále do veľkej miery ovplyvňuje štát a jeho hospodárska politika. Prvé dve riziká priamo súvisia s očakávanými opatreniami, ktoré vláda naštartovala od 1. januára a ktoré znamenajú veľký zásah do tohtoročných podnikateľských plánov a zámerov. Ovplyvnia tak nákladovú časť (zvyšovanie regulovaných cien, rast nepriamych daní), ako aj odbytovú efektívnosť (pribrzdenie spotrebiteľského dopytu). Odborníci zistili, že sa počas vlaňajška znížil podiel podnikov nespokojných s hospodárskou politikou na 56,6 %, oproti 62,9 % v roku 2001. Znovu sa zvýšil počet podnikov, ktoré nevedia posúdiť vplyv hospodárskej politiky, vplyv štátnej hospodárskej politiky na fungovanie a každodenný chod tej-ktorej firmy. Analytici považujú za viac ako pravdepodobné, že podniky si stále viac uvedomujú znižovanie

vplyvu štátu

v ekonomike, a teda aj istú nezávislosť svojho podnikania od rozhodovania vládnej administratívy. Hospodárska politika negatívne ovplyvňuje najmä malé a stredné podniky. Spomedzi nich väčšia polovica cíti, že rozvoj ich firmy nie je štátom podporovaný. Z pohľadu majetkovej štruktúry sú v tomto smere najkritickejšie domáce podniky, kde až 60,8 % hodnotilo vplyv hospodárskej politiky štátu negatívne. Naopak, „elektroneutrálne“ sa k vládnym aktivitám vyjadril skoro každý druhý podnik so zahraničnou majetkovou spoluúčasťou. Zaujímavé je, že až polovica podnikov plne vlastnených zahraničným kapitálom cíti, že hospodárska politika štátu má zlý vplyv na ich podnikanie. Napriek otepleniu klímy, ktoré sprevádza počasie na Slovensku v týchto dňoch, možno povedať, že podniková sféra si počas minulého roka predsa len dokázala posilniť svoju pozíciu, rozvinúť podnikateľský zámer a dnes stojí na hrubšom ľade ako v roku 2001. Pre úplnosť pripomeňme, že na anonymnom anketovom prieskume SOPK v roku 2002 sa zúčastnilo 81 firiem, z toho 34 % malých, 50 % strednej veľkosti a zvyšok tvorili veľké fabriky.

Tibor Bucha