Hospodársky denník
USD39,677 Sk
EUR42,643 Sk
CHF29,132 Sk
CZK1,346 Sk
  Piatok  24.Januára 2003

Západ Citroën, východ citrón

Budovanie infraštruktúry v regiónoch naliehavo klope na dvere

Infraštruktúra, diaľnice, a ešte raz diaľnice, nestačil zdôrazňovať minister hospodárstva R. Nemcsics v jednom z rozhovorov o príčinách úspechu Trnavy, ktorá získala vyše 28-miliardovú investíciu na výstavbu závodu od automobilky PSA Peugeot Citroën. Veru, bez spojenia niet velenia a bez dobrých a rýchlych ciest napredovania. Čím ďalej, tým viac si to uvedomuje východ republiky. Hoci dopraje západu, predsa len, táto investícia mala prísť na východ, ale... Podľa prednostu Okresného úradu Košice - okolie Ľuboša Pastora východ mal reálnu šancu získať túto investíciu, čo by veľkou mierou prispelo na vytvorenie nových pracovných príležitostí, a tým aj na zníženie podstatne vyššej miery nezamestnanosti, aká je na západe krajiny. Ešte za éry ministra Ľ. Haracha sa investori z Peugeotu boli na lokalitu pri Košiciach, ktorá nie je ani pri už známom Molexe, či pripravovanom priemyselnom parku Pereš, ale inde (čo však nechcel z obavy o únik informácií špecifikovať), pozrieť. Všetko sa im pozdávalo, okrem jednej, ale pre región krutej skutočnosti: absencii diaľnice. Výsledok už poznáme, západu pribudne Peugeot, východu ostane iba ak, tak citrón a ani vládny splnomocnenec pre rozvoj automobilovej dopravy na Slovensku Ján Tribula sa nebráni názoru, že sa tým nerovnováha medzi oboma časťami republiky bude prehlbovať.

Ako to tam vlastne vyzerá s diaľnicami či rýchlocestami? Najmä s vytvorením koridorov spájajúcimi túto časť Slovenska so susedmi? Zlepšeniu

cestnej siete

a dopravného spojenia susediacich krajín napríklad Maďarsko pripisuje veľký význam, štátne orgány už v roku 1996 v známej Budapeštianskej deklarácii potvrdili svoje úsilie o vybudovanie koridoru v severojužnom smere, ktorý by spojil Poľsko cez východnú časť Slovenska s Maďarskom. Zdôraznilo sa to aj na nedávnej konferencii na túto tému vo Svidníku, o nutnosti koridoru hovoria aj závery stretnutia ministrov dopravy krajín V4, keď 19. októbra 2002 dostal rozvoj dopravnej infraštruktúry v týchto krajinách nový významný impulz. Netreba preto zdôrazňovať, ako by rozvoj rýchlostných komunikácií a vôbec diaľničnej siete dokázal významne pomôcť všestrannému rozvoju prihraničných regiónov. Maďarsko z hľadiska rozvoja cestnej dopravnej infraštruktúry dostáva vo vládnych koncepciách výnimočné miesto. Vláda práve 10. októbra 2002 prijala uznesenie o rozvoji dopravnej infraštruktúry do roku 2015 a pokiaľ si všimneme medzinárodnú nadväznosť projektov, v prvej etape táto koncepcia ráta v rámci cesty s označením M30 s vybudovaním dopravného prepojenia medzi Miškolcom a Emődom a potom pokračovaním v druhej etape vybudovaním rýchlotrasy až na

štátnu hranicu

maďarsko-slovenskú, ktorá by sa mala stať skutočnosťou do roku 2007. Problémy s financovaním týchto dopravných projektov má, samozrejme, aj maďarská strana, pretože si vyžadujú značné náklady. Momentálna výkonnosť maďarskej ekonomiky však umožňuje, aby aj už spomínaný vládny program financovali a doplnili o nové prvky a rozplánovali ho na 15-ročné obdobie. Vo financovaní dopravnej siete počítajú aj so zdrojmi z európskych štrukturálnych fondov, ktoré by radi využili aj na rozvoj vnútroštátnej dopravnej siete. Usilujú sa aj o to, aby sa so Slovenskom, ako susedným štátom, spoločne uchádzali o príspevky z takýchto fondov, podobne ako pri rekonštrukcii Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom.

Aj poľská strana volá po jednotnej a spoločnej dohode troch štátov na vybudovanie koridoru Rzeszow - Vyšný Komárnik - Prešov - Košice - Miškolc. Pre nás by tým boli prístupnejšie nielen poľské prístavy, ale cez Via Baltica aj tamojšie štáty. Ako sa k otázke rýchlociest stavia slovenská strana? Pre Košický kraj je zaujímavý asi 20-kilometrový úsek medzi metropolou kraja a štátnou hranicou s Maďarskom, južní susedia sem musia „ťahať“ asi trikrát dlhší úsek. Spomínaný úsek vyhlásili niekoľkokrát tak prezidenti, ako aj premiéri oboch dotknutých krajín za prioritný. Po sviatočných krasorečneniach vlády prišli všedné dni a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií dalo preveriť využitie spomínaného úseku a prišlo na to, že úsek nie je

zďaleka využitý tak,

aby potreboval rýchlocestu (ako by aj bol, keď ešte ani z druhej strany nevedie, ale o tri roky už bude, a preto už teraz treba konať). Takže zrátané a podčiarknuté, rýchlocestu od Košíc na juh za niekoľko desiatok miliónov región do roku 2010 mať nebude, pričom taký obchvat okolo Košíc „spapkᓠmiliardy, a to isté zrejme čaká aj smerom na sever. Preto regiónu neostane iné, než čakať ďalej na takého investora, ktorý nebude mať nároky na rýchlocestu. Hoci tento hendikep región má, za jeho prednosť sa dá považovať širokorozchodná trať a na význame by mohlo získať najmä letisko, ktoré takého kalibru v širokom okolí nie je a mohla by ho využívať celá juhovýchodná časť Poľska i severovýchodná časť Maďarska. A možno by bolo využívanejšie ako bratislavské popri viedenskom.

Ladislav Kulik

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.