Rovnako investori i ponuky

Prvým rokom finančnej samostatnosti mesta Banská Bystrica bol ten minulý. Primátor Ján Králik v čase, keď dal súhlas prvýkrát kandidovať na tento post, si dal ako priority v prvom rade zabrániť lacnému výpredaju majetku kvôli dlhom, dohodnúť sa s bankovými veriteľmi na zmene úverových podmienok a reštrukturalizácii dlhov, nájsť zdroje na dokončenie rozostavaných stavieb bytovej výstavby, ale najmä zhospodárniť vynakladanie finančných prostriedkov z daní obyvateľov. Ako teda vníma uplynulé štvorročné obdobie staronový primátor Ing. Ján Králik?

J. Králik: Jednoznačne ako ťažké. Keď som nastúpil do tejto funkcie, mesto malo viac dlhov, ako bolo verejne známe. Z 1,2 miliardy úverov sa ich podarilo znížiť na 540 milión korún s rozložením na dvadsať rokov. Banská Bystrica sa stávala v očiach obyvateľov, ale i zahraničných partnerov známou ako mesto na úpadku a jej majetok bol v likvidácii. Dnešný obraz je omnoho pozitívnejší. Samozrejme, je tu naďalej veľa problémov, ale bez nich sa nezaobíde žiadne väčšie sídlo na Slovensku. Vidieť to všade, no najmä na sídliskách, ktoré sa kedysi budovali vysokým tempom. Popri novej výstavbe zaostáva budovanie zelene, chýbajú priestory na aktívny oddych, na trávenie

voľného času

detí, pokrivkáva obchodná činnosť. Rozpad veľkých podnikov, ako boli ZVT, Smrečina, Stavoindustria, Pozemné stavby, ZŤS vo Vlkanovej či v Slovenskej Ľupči, rozpad poľnohospodárskych družstiev, Domácich potrieb, Zeleniny a ďalších, znamenal stratu ekonomického potenciálu mesta a doteraz to cítiť. Ich zánik neznamenal len stratu zamestnania, ale i profesionálnej úrovne, vedomostí a skúseností. Zostali nevyužité priestory, nedokončené stavby a investície.

Uplynulé roky priniesli nové poznatky, klady aj zápory. Ktoré radíte k tým posledným?

J. Králik: Za neúspech považujem nedokončenie výstavby autobusovej stanice, v koordinácii verejných financií, ale i zastavenie trolejizácie hromadnej dopravy, absenciu v prírastku sociálnych služieb, domovov dôchodcov a minimálne investície do kultúry na území mesta. Niektoré možnosti sme premárnili špekulovaním nielen naším, ale i obchodných partnerov. Prišli sme tak o investície vo výške dve miliardy korún s možnosťou vytvoriť 700 - 800 nových pracovných miest. Dnes mohlo stáť polyfunkčné centrum nielen na Troskách, ale aj na ploche bývalých skleníkov, mohlo stáť i viac nájomných bytov či obchodných jednotiek v Radvani, na Fončorde, Prednádraží či v Sásovej. Je tu teda priestor pre nových poslancov, môžu veľmi rýchlo realizovať to, čo sa nestihlo. Na druhej strane, podľa štatistiky za obdobie rokov 1999 - 2002 do mesta v rámci okresu „prišli“ investície v priemernej ročnej výške 6 mld. Sk, čo bolo viacnásobkom oproti iným okresom Banskobystrického kraja. Napríklad oproti Zvolenu je to trojnásobok. Z rozpočtovej kapitoly krajského úradu bolo na území mesta investovaných 132,8 mil. Sk, čo je 5,6 % z podielu investícií kraja.“

Natíska sa otázka, čo teda bude prioritou na nasledujúce volebné obdobie?

J. Králik: Demokracia pre mňa znamená vzájomnú diskusiu, ale i následné rešpektovanie prijatých pravidiel a od toho sa budú odvíjať aj moje ďalšie kroky. V prvom rade, a to je úloha nielen na rok 2003, budem sa snažiť o výstavbu severného obchvatu mesta. Na vyriešenie zaťaženej

cesty popri Hrone

a ďalší urbanistický rozvoj Banskej Bystrice je to nevyhnutné a budem rád, ak sa v roku 2006 začne obchvat konkrétne budovať. Problémom je, ako a kadiaľ obchvat povedie. Pozornosť sústredíme na výstavbu polyfunkčného centra na Troskách, sfunkčnenie nebytových priestorov v Sásovej. Najväčším problémom je, že nie je záujem o vyplnenie priestorov. Doteraz sa prihlásilo len šesť lekárov, pričom priestor je minimálne pre desať ambulancií a lekáreň. Pokiaľ ide o ďalšie priestory, doteraz sa prihlásilo len 15 podnikateľských subjektov. Mienili sme tam vybudovať tržnicu, ale ani o ňu sa zatiaľ nenašli záujemcovia. K prioritám patrí zabezpečiť kapitál na rekonštrukciu radnice, Barbakanu, Radvanského kaštieľa, odstrániť ekologickú zaostalosť skládky na Pršanoch z mimorozpočtových zdrojov, vytvoriť priemyselný park v priestoroch tretieho metropolitného centra. Počítame s tým, že v tomto roku začne čerpanie úveru zo zdrojov Európskej únie pre program rekonštrukcie a budovania kanalizácie i vodovodnej siete v meste a jeho okolí.

Prebytok rozpočtu za rok 2002 je 32 miliónov korún. Ako s ním mesto naloží?

J. Králik: Z toho len 27 miliónov je použiteľných pre nasledujúce obdobie, pričom o tom rozhodnú onedlho poslanci. Len z prebytku rozpočtu sa dajú plánovať investície. V tomto roku rátame s príjmami 485,7 milióna korún a s výdavkami v objeme 482,8 milióna korún. K výdavkom kapitálového rozpočtu patria malé investičné akcie vo volebných obvodoch za 16 miliónov,

bytová výstavba

v sume 32 miliónov, rekonštrukcia komunikácií a križovatiek za 8,7 milióna, príspevok na obnovu mestskej radnice 12 miliónov, výstavba karanténnej stanice 3 milióny, a na verejné osvetlenie taká istá suma. Celkový objem kapitálových výdavkov je 112, 3 milióna korún, ale to môže byť len vtedy, ak sa naplnia očakávané kapitálové príjmy, a to buď cez odpredaj majetku alebo cez úvery. Máme voľné kapacity v Rudlovej, na Fončorde, Troskách, o ktoré majú investori záujem, ale o predaji musia rozhodnúť poslanci mestského zastupiteľstva. Iné riešenie bude znamenať krátenie výdavkov a reštrikcie. Mesto predá pozemok, ale ďalšie aktivity závisia už od samotných podnikateľských subjektov. Mesto si síce môže podmienky diktovať, ale uspeje? Môže držať niektoré pozemky celé desaťročia, ale nič nové sa nepostaví. Riziko stavby, prevádzkovania, nesie na pleciach už podnikateľ. Mesto má stále dosť objektov, ktoré by vedelo podnikateľsky využiť. Napríklad Robotnícky dom, Národný dom, kiná Urpín, Hviezda. Sú v prenájme a je na poslancoch, ako ich využiť efektívnejšie.

V poslednom čase sa v meste udomácnilo viacero investorov, väčšinou z Talianska.

J. Králik: Etablovali sa aj tu španielski investori, ktorí majú záujem zriadiť z Radvanského kaštieľa štvorhviezdičkový hotel a reštauráciu, pripravuje sa tu spoločný módny ateliér renomovaných talianskych a svetových módnych tvorcov. Uvažovalo sa s obnovou Barbakanu, projekt bol v minulosti odmietnutý ako málo lukratívny. Ja si to nemyslím. V priebehu štyroch až šiestich rokov chceli investovať až 25 miliónov korún. Taliani prejavili záujem postaviť v Sásovej

podzemné garáže

v priestoroch pred bývalou poliklinikou na Rudohorskej ulici. Záujem je o výstavbu nájomných bytov dodávateľským spôsobom, v súčasnosti rokujeme o podmienkach. Výstavba možno nie vždy korešponduje s predstavami a víziami obyvateľov. Napríklad ak sa postavia spomínané garáže, tie si budú žiadať aj primerané služby, predajne pneumatík a podobne. To sa už ľuďom nepáči a investori odskočia. Avšak investor je ten, kto znáša riziko návratnosti investícií. Čaká otvorenosť a dobrú ponuku a my sme pripravení mu ju ponúknuť.

Eva Berčíková