Hodili to na plecia pacientov

Komentuje Ľudmila Koníková

V centre pozornosti je v týchto dňoch úroveň zdravotnej starostlivosti u nás a príplatky, ktoré ju majú perspektívne sprevádzať. V tejto súvislosti chcem však spomenúť aj práva pacientov, ktoré sú u nás najmä na papieri, a neschopnosť väčšiny našej populácie sa ich domáhať. Medzi vážne problémy v rezorte zdravotníctva patrí i vzťah lekár - pacient či zdravotnícky alebo ošetrovateľský personál. Na bližšiu ilustráciu stačí, keď si spomenieme, ako to vo väčšine čakární pred našimi ambulanciami vyzerá. Obídem teraz skutočnosť, že i za samotný vstup v takýchto podmienkach je snaha od pacientov vyberať, dotknem sa skôr postojov a možností. Je málo takých, ktorí by otvorene protestovali proti ponižovaniu čakaním či miešaniu zdravých ľudí s chorými, často s virózami, v preplnených čakárňach. Väčšine z nás pri vysokých teplotách ani nezíde na um domáhať sa návštevy lekára prvého kontaktu doma, zvyčajne znášame situácie, ktoré nám naše zdravotníctvo denne pripravuje. A to ešte pacient zvyčajne nedokáže posúdiť odbornú úroveň liečby, najviac vlastne vníma len prístup medicínskeho personálu, ktorý je až na tých niekoľko medicíne skutočne oddaných, a teda aj finančne nezabezpečených lekárov najčastejšie traumatizujúci. Väčšina našej populácie pokojne vníma dlhé poradovníky na operácie srdca, odsúvanie z ekonomických dôvodov, nedostatku financií a možností v konkrétnych zdravotníckych zariadeniach. Sú známe prípady, keď sa pacienti operácie jednoducho nedožili alebo ju nebolo možné pre ďalšie

zdravotné komplikácie, ktoré medzi tým vznikli, jednoducho uskutočniť. Jediná známa a medializovaná vlna protestu sa u nás zdvihla vlani, keď museli v špecializovaných pracoviskách prerušiť liečbu onkologických pacientov, pretože chýbali lieky a peniaze na ne.

Pozrime sa len na pár bodov, ktoré sú zahrnuté v Charte práv pacientov. Napríklad pacient má právo zúčastňovať sa na procese zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať ako partner o starostlivosti a liečení, má právo byť plne informovaný o svojom zdravotnom stave vrátane lekárskych nálezov, o diagnóze, prognóze a ďalšom vývoji ochorenia, o alternatívach liečenia vrátane neliečenia. Alebo pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho právo zakotvené v tejto charte bolo porušené, má nárok na náhradu škody v prípade dokázaného poškodenia zdravia v dôsledku poskytnutia nesprávnej, neúplnej, oneskorene podanej informácie. Formu a veľkosť odškodnenia stanoví orgán na to ustanovený. Je však všeobecne známe, že domáhať sa pacientskych práv nie je u nás ľahké. Vinou nie je len nízke právne vedomie našej populácie v tejto oblasti, ale aj nechuť chodiť po úradoch a domáhať sa toho, čo vám patrí vrátane spravodlivosti. Zrejme aj skúsenosti a praktiky známe v našom štáte tu zohrali svoje. A aj to je možno jeden z dôvodov, prečo je situácia v našom zdravotníctve taká, aká je a zodpovedným i kompetentným všetko prechádza, teda aj začiatok tzv. reformy hodenej na plecia pacientov.