Ako vstúpime do Európskej únie

Hospodársky klub (NEF) s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom

Minulotýždňový 144. míting Hospodárskeho klubu (NEF) sa niesol v znamení diskusie o tom, čo nás čaká a neminie v záverečnej fáze prístupového procesu do Európskej únie. Klubová reprezentácia „nešetrila“ ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana (jeho príhovor sme uverejnili 23. januára), a tak sa klubový večer niesol v znamení plodnej konfrontácie názorov. Dnes uverejňujeme prvú časť diskusie.

Alexander F. Zvrškovec, podpredseda Hospodárskeho klubu (NEF): Naša komunita môže iba súhlasiť s tým, čo vyslovil minister Kukan. Nedávno som na stretnutí štokholmského klubu, ktorého som členom, dostal tri otázky, ktoré ma dosť prekvapili. Tou hlavnou bola otázka, čím chceme prispieť do EÚ, čo chceme presadzovať, čo je

naša identita

a aká je naša dlhodobá stratégia v EÚ. Priznám sa, že som to nedokázal seriózne zodpovedať. Ďalším okruhom je budúce postavenie Slovenskej republiky v tvrdých konkurenčných podmienkach, čo všetko je vláda ochotná urobiť... Dokážeme vôbec identifikovať slovenskú pozíciu ako budúceho člena únie? V tomto prechodnom období niektoré z európskych štátov - okrem iného aj Švédsko - začínajú ustupovať z pozícii, ktoré deklarovali voči Slovensku, pokiaľ ide o pohyb pracovnej sily. Na druhej strane stále platí opatrenie obmedzeného pohybu na niekoľko rokov. V čom vidia nevýhodu slovenskej pracovnej sily?

Ľuboš Valach, predseda predstavenstva ODIEN/SEVIS reeng, a. s.: Procesy vstupu do EÚ nie sú obyvateľom dostatočne známe, vysvetľovacia kampaň viazne. Máme približne 17 mesiacov, aby sme definovali, o čo vlastne v tomto procese ide. Kedy začne vláda s vysvetlením, ako funguje takáto inštitúcia, ako budú voľby prebiehať, ako a čo môže občan svojím hlasom ovplyvniť. Je jasné, že Slovensko so svojimi piatimi miliónmi obyvateľov nemôže urobiť nejakú veľkú dieru v Európe. Ale pokiaľ tie voľby majú mať nejaký zmysel, myslím si, že ľudia by mali vedieť, o čom to je.

Jozef Uhrík, prezident Združenia priemyselných zväzov SR: V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Kukanovi k úspechu, ktorý dosiahli pracovníci jeho rezortu v prístupových rokovaniach s EÚ. Je faktom, že značné zaostávanie, ktoré sa prejavilo v prvej fáze prístupových rozhovorov Slovenskej republiky s Európskou úniou, sa podarilo počas funkčného obdobia minulej vlády jednoznačne odstrániť. Na druhej strane sa podarilo celú choreografiu rokovaní viesť tak, aby sa slovenská strana v jednotlivých kapitolách nedostala pod tlak Európskej únie. Ba skôr prevzala v tých rozhodujúcich kapitolách, ako je napríklad hospodárska súťaž, iniciatívu do vlastných rúk. Neboli to jednoduché rokovania. Aj my sami sme mali možnosť sa zúčastňovať na tomto procese počas rokovaní na rôznych úrovniach. A tu sa ukázalo, aká je potrebná spolupráca vládnych inštitúcií, ktoré predstavujú oficiálnu zahraničnú politiku, s mimovládnymi organizáciami a keď treba aj s konkrétnymi výrobnými subjektmi. To, čo sa nap

ríklad podarilo dosiahnuť v oceliarstve a v automobilovom priemysle, čiže vysvetliť predstaviteľom Európskej únie, že je potrebné

mať skutočne

i priemyselnú politiku, ktorá by využívala synergický efekt západných krajín s novo prijímanými kandidátmi, nám jednoznačne ukázala i skúsenosť, že sa nemôžeme idealisticky spoliehať na existenciu koncepcie priemyselnej politiky EÚ, pretože žiadna osobitná stratégia neexistuje. Je to tvrdé poznanie, ale musíme sa podľa toho zariadiť. Nemôžeme len nariekať, musíme začať iniciatívne organizovať niektoré veci, ktoré sú pre nás dôležité. Faktom je, že pod tlakom prístupového procesu v posledných dvoch-troch rokoch sme prijali celý rad zákonov, tzv. eurozákonov. Chápeme, že tieto zákony boli prijaté vo veľmi krátkom čase, avšak táto rýchlosť poznačila ich kvalitu. Preto sa snažíme teraz prostredníctvom mimovládnych štruktúr, asociácií zamestnávateľov, združení priemyselných zväzov, obchodnej komory, poľnohospodárskej komory vytypovať tie najmarkantnejšie problémy, či už v oblasti daňového systému, v oblasti Zákonníka práce a či v oblasti energetickej politiky. Jednoducho

dať na stôl

tie skutočnosti, v ktorých sme urobili chybu a nebáť sa o nich hovoriť. V permanentnej novelizačnej činnosti možno tieto nedostatky odstrániť tak, aby sme všetky potrebné normy dotiahli do takej podoby, ktorá skutočne bude zodpovedať prostrediu, do ktorého chceme vstúpiť.

Na druhej strane bude potrebné, a tu asi sme na jednej lodi tak s predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí, ako aj s jednotlivými rezortmi, ktoré zastupujú ekonomickú oblasť, aby sme sa na vstup do EÚ dobre pripravili. Je na škodu, že napríklad štúdia o vstupe do únie bola vypracovaná príliš neskoro a nebyť nášho spoločného tlaku, možno by doteraz neexistovala. Len sme sa akosi skoro uspokojili s tým, že sa na tejto štúdii, ktorá bola spracovaná vo veľmi stručnej forme a na veľmi skromnom priestore, nepokračuje ďalej tak, ako si to skutočnosť vyžaduje. To znamená, že musíme niektoré veci ďalej analyzovať. V prvom rade je potrebné povedať, ako sa budú využívať prostriedky, ktoré nám budú poskytnuté z Európskej únie, či máme pripravené organizácie na efektívne využívanie týchto zdrojov a či máme na to pripravených kvalifikovaných ľudí tak, aby tieto naše projekty úspešne obstáli

v tvrdej súťaži

v rámci Európskej únie. Na druhej strane nemáme ešte ani presnú analýzu toho, aké dosahy môže mať vstup do EÚ na zvyšovanie nákladov na Slovensku, to znamená tlak na ceny služieb, energií a z toho vyplývajúci tlak na zvyšovanie miezd. Niekedy sa dostávame do extrémnych polôh, v ktorých strácame určité komparatívne výhody, ba dokonca niektorými opatreniami, pozri cena energií, začíname vytvárať situáciu, že nevieme, kde je hranica, po ktorú môžeme ísť. Budeme musieť spoločne vytvárať všeobecný tlak, aby sa skutočne urobili systémové opatrenia na prípravu týchto projektov. Samozrejme, že tých problémov je viac, ale domnievam sa, že z hospodárskej oblasti sú to hlavne tieto otázky, ktoré by sme v najbližšom období skutočne mali riešiť.

Eduard Kukan: Na niektoré otázky, ktoré tu zazneli, je odpoveď ľahšia, ako napríklad tie prvé pána Zvrškovca. Nuž, keď sa ho Švédi spytovali, čím prispeje Slovensko do EÚ, tak ja by som sa ich opýtal, čím oni prispeli, aby sme sa aj my inšpirovali... (smiech). Teraz však celkom vážne. Samozrejme, že vám tu nemôžem hovoriť o dlhodobej stratégii pôsobenia SR v EÚ. Buďme realisti, taký dokument nemáme. Nechcite, aby som si v tejto noblesnej spoločnosti niečo vymýšľal. Samozrejme, že ako sa približuje dátum vstupu, tak sa treba naozaj sústrediť na to, aká bude naša politika, čo budeme robiť, kde sa budeme angažovať, akým spôsobom. To sa teraz pripravuje. Slovensko má svoje tradície, svoje

netradičné prístupy

pri tom zbyrokratizovanom postupe v eurobyrokracii a pod. Myslím si, že my môžeme ponúknuť predsa len pružnejší prístup. Bude pre nás dobré, ak sa staneme súčasťou silnej integračnej štruktúry so značným politicko-bezpečnostným, ekonomickým a ľudským potenciálom. Tým všetkým môžeme prispieť. A k tomu, čo všetko sme ochotní urobiť, aby nás prijali do únie, iba krátko. My sme mali veľký záujem, aby sme získali investíciu PSA na Slovensko. Toto je naozaj veľká investícia podľa akýchkoľvek meradiel a myslím si, že z hľadiska toho, že sa táto renomovaná značka rozhodla pre Slovensko, to je veľké povzbudenie. O nej sa bude hovoriť všade vo svete, podľa mňa to je taký rozsah, ktorý si všimnú všade a z toho plynie, že to bude mať pozitívny vplyv na Slovensko. Vláda, samozrejme, má záujem, aby usporiadala všetky vlastnícke vzťahy tých ľudí, ktorí majú pôdu v tej lokalite, kde sa to bude stavať. Rád by som zdôraznil, že kvôli automobilke určite nebudeme prijímať špeciálny zák

on o vyvlastnení.

Pokiaľ ide o prechodné obdobia, tak EÚ voči nám získala tri prechodné obdobia. Jedno z nich sa týka aj slobodného pohybu osôb. Rád by som vysvetlil, čo to je tzv. sedemročné prechodné obdobie. To je štruktúra 2+3+2, teda, že po dvoch rokoch sa bude vyhodnocovať v jednotlivých štátoch únie, či slovenskí robotníci

ohrozujú trhy

práce v ich krajinách. A viaceré štáty, je ich myslím zatiaľ päť, sa rozhodli, že toto prechodné obdobie nebudú využívať, teda, že Slováci tam budú môcť cestovať a pracovať hneď od 1. mája 2004. A my tajne dúfame, že počet tých piatich sa ešte rozšíri. Takže v tomto zmysle v našich rokovaniach ďalej pokračujeme. Je pochopiteľné, že Nemecko a Rakúsko najviac trvali na sedemročnom prechodnom období, ale dnes už súhlasili so spomínaným modelom. Som presvedčený, že sa ukáže, že Slovensko nie je nijakou hrozbou pre trhy práce v členských krajinách únie. K tomu, čo hovoril pán Ľ. Valach, iba dodávam, že naozaj treba objektívne informovať našich ľudí o tom, čo bude presne znamenať náš vstup do únie. Bolo by naozaj chybou, keby sme to stále kreslili

v ružových farbách,

to by sa tejto vláde vypomstilo. Treba hovoriť, čo nám to prinesie, treba však aj hovoriť, že to bude náročnejší život, náročnejšie konkurenčné prostredie a že aj z tohto hľadiska prinesie objektívne ťažšie zvykanie si na nové prostredie.

Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, tak už od podpisu prístupovej zmluvy bude našich 14 zástupcov NR SR chodiť na zasadnutia Európskeho parlamentu. Je pravda, že najskôr musíme prijať zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. A potom pred voľbami vysvetliť, čo to znamená, čo budú robiť naši poslanci, aké budú ich úlohy a pod. Súhlasím s tým, čo sa tu hovorilo o informačnej kampani. Vláda dnes (22. 1. - pozn. red.) schválila príslušný materiál, kde sa hovorí o tom, ako to bude fungovať, aký bude orgán, ktorý bude túto informačnú činnosť riadiť, ako to budeme vyhodnocovať, kto sa bude zúčastňovať, ako sa budú projekty schvaľovať a pod. Slovenská vláda na túto kampaň vyčlenila 50 milión korún, čo je v porovnaní s Českom či Maďarskom menej, tí dali 250 - 260 mil. Sk. Dlhodobo je podpora verejnosti pomerne vysoká, takže by sme sa nemali báť referenda. Pravda, dovtedy sa ešte všeličo môže udiať. A môžu sa v živote obyvateľstva prejaviť aj tie opatrenia, kt

oré teraz vláda prijíma v sociálnej oblasti. Ale ja by som bez nejakého neodôvodeného optimizmu predsa len vyjadril dôveru našim voličom, že predsa nebudú chcieť vytrestať túto vládu tým, že budú hlasovať proti vstupu Slovenska do EÚ. Áno, rozhodne treba informačnú kampaň rozbehnúť už teraz. Treba vysvetľovať objektívne, pravdivo, zrozumiteľne. Zdôrazňujem, treba objektívne informovať. Osobne si myslím, že ten vysoký stupeň podpory je istým spôsobom inštinktívny, lebo predsa len členstvo v EÚ, na rozdiel od NATO, ľudia skôr prijímajú. EÚ je o práci, o pracovných príležitostiach a pod. Takže k vysvetľovaniu o tom, ako bude Slovensko fungovať v únii, čo to bude znamenať pre život občanov, tak do toho zaradiť aj také otázky, čo je Európsky parlament, ako funguje, aké bude mať povinnosti a ako budú fungovať naši poslanci.

K tomu, čo hovoril pán Uhrík, tak za tú prvú časť ďakujem. Je dobrým diplomatom, najprv ma pochváli, a potom príde s tým, čo ho trápi (smiech). Je pravda, že asi 23 eurozákonov treba už teraz nejakým spôsobom opraviť alebo novelizovať. Treba otvorene povedať, že tých zákonov, ktoré bolo treba prijať, bolo naozaj veľmi veľa a niektoré boli prijaté na úkor kvality. Bolo to

v časovom zhone,

bolo treba plniť termíny. Život veľmi rýchlo ukáže, kde sú chyby, čo treba napraviť. Pokiaľ ide o dosahové situácie, to je ďalšia vec, kde treba zlepšiť situáciu. Chcel by som povedať, že práve náš tím na ministerstve zahraničných vecí, ktorý viedol rokovania, teraz spracúva rôzne podklady. Vychádzajúc zo štúdie, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied, naši experti robia akýsi praktickejší výklad, čo to bude znamenať. Výsledky ich práce by mali byť známe už v najbližšom období.

(Medzititulky Hd)

Snímky P. Kresánek