Vedia viac, ako si myslíme

Vzťahom mozgu a vedomia sa donedávna zaoberali teológovia, filozofi a psychológovia. V posledných desiatich rokoch sa stal predmetom intenzívneho záujmu neurovedcov. Jeden z modelov je skúmanie vedomia zvierat. Téma zaujímala odborníkov azda už od čias, keď v 16. storočí dospel René Descartes k presvedčeniu, že zvieratá sú niečo ako roboty, ktoré nemajú dušu. To sa takmer 400 rokov niektorým vedcom páčilo, iným ani trochu. Odvtedy veda pokročila a dnes platí, že niektoré druhy zvierat toho naozaj vedia viac, ako by sme boli ochotní pripustiť. Prišli na to šikovnými experimentmi. Napríklad tými, ktoré skúmajú jav známy pod anglickým označením blindsight, doslovne videnie slepých. Pri obojstrannom poškodení tých častí zrakovej mozgovej kôry, kam zraková informácia vstupuje najskôr, ľudia nevidia. Ak im však do slepej časti zorného uhla dáte nejaký predmet, napr. šálku, siahnu po nej, ako by ju videli – nasmerujú ruku tak, aby ju mohli uchopiť. Ako je to možné? Činnosť zrakového systému, ktorý zaberá objemom viac ako tretinu mozgu, pripomína ľadovec. Zrakové vedomie je jeho špičkou. Väčšina jeho činnosti je pod hladinou vedomia, je nevedomá. Časť zrakových informácií sa do zrakových oblastí mozgovej kôry dostane u poškodených ľudí tak, že obíde zničenú časť kôry a informácie odovzdá priamo do oblasti mozgovej kôry, ktoré kontrolujú hybnosť. To si poškodený človek neuvedomuje – zraková neuronálna mašinéria ide mimo jeho zrakového vedomia. Práve ten kúsok mozgovej kôry, ktorý by mal zrakovú informáciu do vedomia odovzdať, chýba. Zistilo sa, že pri pokusných opičkách možno vytvoriť celkom rovnaký stav.

Veľký záujem vyvolal ďalší pokus. Krysy mali hľadať potravu v bludisku. Súčasne im bola snímaná činnosť nervových buniek časti mozgu, ktorá sa podieľa na riešení priestorových úloh. Táto časť mozgu svojou činnosťou doslova preveruje pohyb zvieraťa bludiskom. Spánok krysy, podobne ako ďalších cicavcov, prebieha v rovnakých fázach ako spánok ľudí. Jedna spánková fáza sa označuje REM, podľa rýchlosti pohybu očí pod viečkami. Ľudia v nej majú búrlivé, halucinačné sny. Hoci je mozog v tejto spánkovej fáze doslova oddelený od sveta, nesmierne sa namáha. Len čo krysy zaspali, objavila sa v REM fáze ich spánku činnosť práve tých nervových buniek, ktoré svojou aktivitou mapovali pohyb v bludisku. Krysy v sne zrejme bežali v bludisku rovnakou cestou ako v bdelom stave. Inými slovami – mozog práve intenzívne pracoval s priestorovou pamäťou. Opäť nepriamo z toho vyplýva, že aspoň jeden druh vedomia majú pokusné krysy spoločný s ľuďmi.

(hdc)