Jednoduché účtovníctvo - nové predpisy

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory @hd-dennik.sk

(Dokončenie z 24. 1.)

Podstatná zmena je v pomocnej knihe dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (bývalá inventárna kniha), kde sa rozširuje štruktúra účtovného záznamu podľa požiadaviek ustanovenia § 16 ods. 2 Postupov JÚ. Pre opravnú položku k nadobudnutému majetku sa určuje osobitná pomocná kniha.

Najvýznamnejšia zmena, ktorá sa týka všetkých účtovných kníh, je požiadavka § 11 ods. 2 ZOÚ, podľa ktorej ku každému účtovnému zápisu musí byť pripojený podpisový záznam bez ohľadu na to, či účtovné zápisy majú písomnú formu vykonávanú rukopisom alebo technickú formu vykonávanú prevažne elektronickým spôsobom. Podpisovým záznamom je podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZOÚ účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam, nahradzujúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Pri ručne vedenom účtovníctve to znamená, že vo vytlačených formulároch, na ktorých sa účtuje vo viazaných knihách alebo na voľných listoch, musí byť vyhradené miesto pre podpis (šifru) osoby zodpovednej za vykonanie záznamu a že tento podpis musí osobu jednoznačne a nespochybniteľne identifikovať. V praxi to bude vyžadovať, že vo väčších účtovných jednotkách, kde účtovné záznamy vykonávajú rukopisom viaceré osoby, sa budú musieť viesť spoľahlivé podpisové vzory. Pri účtovníctve vedenom s využitím výpočtovej techniky si vyžaduje splnenie požiadavky § 11 ods. 2 ZOÚ prispôsobenie programového vybavenia, ale aj projektové vyriešenie organizačného zabezpečenia. Podobne, ako je to pri elektronickom podpise pri používaní súčasných počítačov s bežným periférnym vybavením, bude mať technická forma podpisového záznamu formu kódu. Projektové a programové riešenie v záujme primeranej ochrany dát musí zabezpečiť minimálne: automatizované vytváranie jedinečných kódov, ktoré budú mať funkciu podpisového záznamu, napríklad metódou náhodných čísel, prideľovanie týchto kódov jednotlivým zodpovedným pracovníkom tak, aby boli známe len im, zadávanie kódov diskrétnou formou (na obrazovke sa objavujú len nevýznamné znaky (napríklad hviezdičky ako pri zadávaní PIN kódov do bankomatu, mobilu a pod.), produkovanie osobitných informačných produktov pre autorizovaného používateľa (napríklad vlastníka účtovnej jednotky, vedúceho pracovníka, kontrolóra) s informáciou o osobách, ktoré jednotlivé účtovné zápisy vykonali, pričom tieto osoby sú identifikované menom a ani autorizovaný používateľ nepozná ich kód. Podnikatelia a iné samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vedú svoje účtovníctvo technickou formou, sa musia urýchlene postarať o získanie upraveného alebo nového programu, ktorý zabezpečuje zadanie podpisového záznamu pri každom účtovnom zápise, inak ich účtovníctvo nebude od 1. 1. 2003 vyhovovať platnému zákonu o účtovníctve.

Účtovné doklady

Jednou zo základných povinností účtovnej jednotky je doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Ustanovenie § 11 ods. 2 starého ZOÚ pripúšťalo, že náležitosti účtovného dokladu sa mohli umiestniť aj na iných než účtovných písomnostiach. V dôsledku toho sa ako účtovné doklady používali aj externé doklady (napríklad došlé faktúry, dodacie listy, zmluvy, potvrdenky o zaplatení vyhotovené dodávateľom, doklady z elektronických registračných pokladníc a pod.). Súčasný zákon to v § 10 neumožňuje. Účtovný doklad je definovaný ako preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať prepísané náležitosti. Vyhotovuje ho vždy účtovná jednotka bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje. Jednou z náležitostí účtovného dokladu je aj označenie účtovného dokladu, čo sa v súčasnosti na rozličných seminároch, školeniach i na konzultáciách s tvorcami zákona interpretuje tak, že písomný alebo technický záznam, ktorý plní funkciu účtovného dokladu, musí byť označený slovami „účtovný doklad“. Doteraz bežne používané tlačivá, napr. príjmové a výdavkové pokladničné doklady, likvidačné listy faktúr („košieľky“), príjemky, výdajky, prevodky zásob a pod. tejto požiadavke nevyhovujú. Možno očakávať, že táto otázka bude riešená primeraným vysvetlením zo strany tvorcov zákona.

Ing. Tatjana Pecháčová

Je možné v tomto období požiadať o vrátenie notárskeho poplatku, ktorý som zaplatil za úkon z titulu zaregistrovania záložnej zmluvy ešte v roku 1991 na štátnom notárstve a ktorá bola zrušená? Ak je to možné, kde mám túto žiadosť zaslať?

- Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ani zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z daru a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, nesplnomocnili žiadne štátne orgány na udeľovanie výnimiek a na odpúšťanie notárskych poplatkov za úkony vybrané podľa skorších predpisov. Po zrušení štátnych notárstiev notárske poplatky za úkony boli sčasti zaradené do sadzobníka súdnych poplatkov, a sčasti do sadzobníka správnych poplatkov. Riešenie predmetnej veci neumožňuje ani zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ani zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Osobitné opatrenia v tomto smere nevydal žiaden rezort Slovenskej republiky. Súčasne platný právny stav teda neumožňuje vrátiť uhradený notársky poplatok za úkon.

JUDr. Otto Nedveď