Chlad vo svete

Peter Kasalovský

Z vyše dvetisícdvesto účastníkov - medzi nimi dvestopäťdesiat hláv štátov, premiérov, členov vlád a lídrov svetovo významných organizácií - 33. výročného mítingu Svetového ekonomického fóra (WEF) bol najočakávanejším štátny tajomník Spojených štátov Colin Powel. V tom Davose, ktorý v nedávnej minulosti poskytoval svetovej hospodárskej, politickej, vedeckej a spoločenskej elite na jej zmysluplnú komunikáciu priam idylické ovzdušie, a dnes je akoby v rukách polície a vojakov.

Eskalácia názorov na iracký režim a predovšetkým na spôsob riešenia „irackej krízy“ zasiahli aj toto jedinečné fórum. Napriek tomu nestratilo ani v tomto roku nič zo svojho ducha či skôr z ambície prispievať k vyššej kvalite politického a sociálneho dialógu v celosvetovom meradle. Dokumentuje to nielen program tohto mítingu, ale aj analýza vlaňajšej agendy, pod ktorú sa podpísalo osemdesiat svetových toposobností. Je k dispozícii a postupne s ňou oboznámime našich čitateľov.

Jedným z vrcholov davoského mítingu bolo tridsaťpäťminútové rokovanie C. Powela so šéfkou švajčiarskej diplomacie Micheline Calma-Reyovou, ktorá prezentovala návrh na americko-iracký summit. Podľa všetkého neúspešne, čo naznačila rezervovanosť C. Powela a jeho akoby veľavravný komentár k tomuto stretnutiu: „Poďakoval som za návrh.“ Potvrdil aj to, že USA a ďalších desať štátov považuje rezolúciu BR OSN č. 1441 za dostatočnú pre prípadný útok na Irak.

Švajčiarska ministerka zahraničných vecí M. Calma-Reyová uviedla po rokovaní, že ak sa nepodarí vojne zabrániť, tak treba urobiť všetko pre dodržanie ľudských práv a zabezpečiť rešpektovanie Ženevskej konvencie. Pripomenula, že na vojenský zásah proti Iraku je nevyhnutná nová rezolúcia Bezpečnostnej rady Spojených národov. Jej náprotivok C. Powel potom rokoval s tureckými predstaviteľmi aj o využití základní na ich území pri pravdepodobnom protiirackom útoku.

Oficiálne názory Bieleho domu na Irak obhajoval na tomto fóre aj minister spravodlivosti Spojených štátov J. Ashcroft. Ako najvyšší záujem zdôrazňoval nevyhnutnosť odzbrojenia a likvidácie jeho zbraní hromadného ničenia. Medzi účastníkmi však rezonovalo rozhodnutie Nemecka a Francúzska pokračovať v úsilí o mierové riešenie irackej krízy a spolu s ním aj viacerými lídrami vyjadrené obavy z konfliktného a nežiaduceho nesúladu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Aj keď myslené davoské nebo bolo väčšinu dní belasé, a to skutočné bolo zakázanými priestorom pre leteckú dopravu, tak ho sfarbovalo najmä v neoficiálnych debatách obsahovo aj formálne nebývalo striktné vyhlásenie pápeža Jána Pavla II., že takýto konflikt (iracký) nie je nevyhnutný a bol by „porážkou pre ľudstvo“. Dokonca vyzval novinárov, aby sa pridali k celosvetovému úsiliu o odvrátenie vojny proti Iraku, slúžili pravde a nestali sa „agentmi propagandy a dezinformácií“.

Väčšina aktérov tohto fóra sa prakticky venovala všetkým aktuálnym otázkam súčasného sveta. Nielen z časov mierových, napríklad vo vzťahu biznis a ľudské práva, ale o nich aj v časoch vojnových. Aj spoza tohto fóra, keď taký nemecký exminister financií O. Lafontaine podrobil kritike niektoré aktivity G. W. Busha a jeho administratívy. Obdobne to platí o búrlivom III. svetovom sociálnom fóre, ktoré sa koná v rovnakom termíne ako výročný míting WEF, v brazílskom Porto Alegre.

Davoské výročné zhromaždenie WEF sa čiastkovo venuje aj tomu, čo prezentujú antiglobalisti. Prirodzene, že nie ich demonštráciám v samotnom Davose alebo v hlavnom meste švajčiarskej konfederácie v Berne proti globalizácii, proti vojne v Iraku a proti WEF. Je to dobrá správa, pretože naznačuje vnímanie potreby vyjadriť sa aj k negatívnym vplyvom globalizácie a doterajších riešení jej priorít, ktorých riziká kedysi na tomto fóre zhrnul bývalý predseda EK J. Santer.

O dva-tri dni bude Davos opäť Davosom. Významnosť jeho výročných fór je síce nespochybniteľná, ale o tom, či bude aj o ďalší rok, či bude môcť hovoriť o pokroku pri riešení celého radu otázok, resp. problémov, to je vskutku na svetových politických aj náboženských veličinách. Inak povedané, či dôjde takpovediac k diplomatickej harmonizácii vzťahov Spojených štátov s tými štátmi, ktoré (a sú nemenej dôležité pre svet ako USA!) majú vo veci Iraku iné názory, alebo nedôjde.

Odpoveď na túto kľúčovú otázku kvality budúcich vzťahov vo svete je však mimo smrteľníkov. Nanajvýš sa týka parlamentov a vlád malých a stredných štátov alebo štátov naklonených do jednej zo strán. Čo bude s rozumom sveta, ktoré reprezentuje aj WEF, to zbadáme podľa všetkého v najbližších dňoch, resp. dvoch-troch týždňoch. V nich sa potvrdí, či sa dokážu zhodnúť hospodársky aj vojensky najmocnejšie štáty a ich zoskupenia, ako im bude sekundovať OSN, a ten zvyšok sveta.

Keď sa nezhodnú, tak súčasný chlad, teploty na bode mrazu a predovšetkým poľadovica v mnohých sférach vzťahov medzi štátmi a ich národmi nebudú akýmsi klimatickým rozmarom.

Peter Kasalovský

Davos, 26. január 2003