Keď dvaja čítajú to isté

Komentuje Zuzana Krútka

Sociálni partneri dokázali napriek rôznym názorom na novelu Zákonníka práce nájsť konsenzus aspoň v jednom: vyčkajú na stanovisko Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve a až potom zasadnú na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Aj keď sú všetky tri strany ochotné v niečom ustúpiť a dohodnúť sa, je zrejmé, že sa každý z nich spolieha na verdikt Ženevy - na to, že podporí práve jeho hľadisko. Hľadisko MOP bude asi rozhodujúce pri desiatej časti, ktorá rozoberá kolektívne pracovnoprávne vzťahy. V súčasnosti platný Zákonník práce zaviedol zamestnaneckých dôverníkov všade, kde pracuje od 5 do 20 zamestnancov a zamestnanecké rady od 20 zamestnancov vyššie ako alternatívu k odborovej organizácii. Novela prichádza s tým, že vznik odborovej organizácie nespôsobí zánik zamestnaneckej rady, budú teda pôsobiť paralelne. Zároveň zvyšuje kvórum potrebné na vznik zamestnaneckej rady z 20 na 50 zamestnancov. Zamestnávatelia dodávajú, že by o vznik rady malo požiadať aspoň 10 percent zamestnancov, malo by ich byť viac ako 100 a na funkciu dôverníka aspoň 20. Odborári tvrdia, že nemajú problém s tým, aby pôsobili zároveň so zamestnaneckými radami, napádajú však deľbu kompetencií a právomocí. Prekáža im, že by mali stratiť tradičné právo kontroly bezpečnosti a ochrany pri práci. Podľa navrhovateľa ide však o kompetenciu Národného inšpektorátu práce. Ten však má na celom Slovensku asi 250 inšpektorov a aj z Pravidiel dobrej praxe OBP vyplýva potreba súčinnosti zamestnávateľa so zamestnancami a ich zástupcami.

Odborári ďalej tvrdia, že paragraf upravujúci ochranu a úľavy, ktoré musí zamestnávateľ poskytovať zástupcom pracovníkov, ich podľa návrhu novely diskriminuje, keďže sa má vzťahovať len na zamestnanecké rady a dôverníkov. Zaujímavé je to, že aj navrhovateľ zákona, aj odborári sa odvolávajú na tie isté dohovory MOP. Nechceme tvrdiť, že niekto z nich nevie čítať. Skôr asi pôjde o to, čo vyslovil zástupca odborov po rokovaní tripartity: „Chceme úroveň Európy aspoň v jej strede, nie minimálne štandardy.“ Pravdou je, že nebýva zvykom znižovať štandardy, ktoré už raz krajina dosiahla. Na druhej strane dávať možno len to, čo je podložené ekonomickými výsledkami. Preto bude dôležitosť sociálneho dialógu stúpať nielen na najvyššej úrovni, ale priamo v každej jednej firme. Paradoxne - ak Zákonník práce naozaj zníži všeobecné štandardy v sociálnej oblasti, budú ich musieť odborári kolektívne vyjednať.