Potrebujeme stratégiu štátnej identity

Včera sme zverejnili prvú časť diskusie na 144. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom. Dnes publikujeme druhú, záverečnú časť.

Predložiť presný obraz

Peter Weiss: Ľudia z hospodárskej sféry si lepšie ako ktokoľvek uvedomujú súvislosť dvoch vstupov do EÚ a do NATO, vedia, že ide o komplementárny proces. Považujem za strategicky chybné myslieť si, že náš ekonomicky hendikep rýchlejšie odstránime vtedy, keď sa vzdáme spojenectva so Spojenými štátmi odmietnutím NATO, ako to chcú signatári petície. Bol by som veľmi rád, keby hlas ľudí, ktorí majú autoritu cez svoje hospodárske výsledky, zaznel proti niekedy naivnému pacifizmu, niekedy latentnému antiamerikanizmu a niekedy možno proti pokusu o nejakú novú osobitnú slovenskú cestu. Súhlasím s ministrom Kukanom, že treba veľmi presne a precízne informovať našich ľudí o EÚ, ale aj únii predložiť presný obraz o Slovensku. Nedávno nemecká veľvyslankyňa kdesi povedala, že Slovensko má povesť, ktorú si nezaslúži, pretože keby malo takú zlú povesť, tak by tu nebol U. S. Steel ani Volkswagen a nebol by tu ani Peugeot. Myslím si, že každá vláda musí mať svoju stratégiu sprostredkovania štátnej identity, našich cieľov. Politický imidž Slovenska by mal byť marketingovo zvládnutý na najvyššej možnej úrovni za účasti štátu. Aj podnikateľská sféra by rada do takéhoto projektu prispela a možno aj nemalými sumami. Má vláda už nejakú predstavu, ako Slovensko postupne pozdvihnúť na vyššiu úroveň?

Aké bude naše postavenie?

Ivan Gašparovič: Myslím si, že referendum o vstupe do EÚ je potrebné. Často chodím po vidieku, stretávam sa s občanmi a bez nejakých filozofických úvah a vzletných slov občan reaguje asi takto: Ak nepôjdeme do EÚ, nebude zahraničný obchod, nebudú suroviny, proste odtrhneme sa od toho, čo všetci ostatní budú mať. Čiže vysvetľovanie z tohto hľadiska je prijateľné, občianske. Tomu ľudia rozumejú a veria. Preto nemám obavy o referendum. Pokiaľ ide o referendum o vstupe do NATO, do určitej miery môže spochybniť niektoré naše postoje. Som však presvedčený, že ani toto referendum, ak sa uskutoční, nedopadne zle. Pán minister povedal, že po podpise v marci, apríli budeme pozorovateľmi v EÚ. Vzápätí zdôraznil, že zatiaľ nebudeme mať hlasovacie právo. Otázka teraz je, aké postavenie budú mať štáty, ktoré do únie prídu. Dobre vieme, že v Európskom parlamente pri zložení a potom rozdelení hlasov budú tieto štáty v menšine pri hlasovaní. Anglicko, Nemecko, Francúzsko, keď sa spoja, budú mať vždy väčšinový balík. Takže, ako sa budeme dostávať do orgánov, ktoré budú rozhodovať v rámci EÚ, aké môžeme mať postavenie a či sa vôbec do takýchto orgánov môžeme dostať. Máme dosť kvalifikovaných síl dnes na to, aby sme tieto úrady obsadili?

Chýba mi trajektória krokov

Vladimír Lexa: Mám otázky dosť principiálne. Myslím si, že nie je na Slovensku súdny človek, ktorý by naše integračné kroky neprivítal a neocenil ako veľmi pozitívne. Chýba mi však jedna vec. V hospodárskej politike napríklad nemáme riešený problém poľnohospodárstva. A najmä tento segment by mal byť naozaj veľmi starostlivo riešený dôsledkovou štúdiou. Chýba mi trajektória krokov v serióznej ekonomickej štúdii, ako sa s týmto problémom vyrovnáme, ide najmä o ceny. To sa týka väčšiny našich ľudí, pretože cenové vyrovnávanie predpokladá veľkú revalváciu slovenskej koruny a keď vieme, že Národná banka Slovenska mala stratu okolo 16 miliárd, tak to osciluje, domnievam sa preto, že tento problém bude veľmi vlečúci, nebudeme mať dostatok zdrojov na riešenie. Druhý problém sú dôchodcovia. Vieme, že jedno percento mesačne, keby sme chceli zvýšiť penzistom príjmy, predstavuje približne 70 miliónov korún. A bude to narastať, ak budeme chcieť držať krok s úniou. Myslím si, že tento problém je taký vážny, že by bolo potrebné sa naň organizovane pripraviť. Rád by som nadviazal aj na to, čo povedal pán prezident Goodish - regionálne zrovnoprávnenie Slovenska. Faktom je, že to neexistuje. Mám možnosť cestovať po Slovensku a skutočne je tu veľké sociálne pnutie z hľadiska regiónov.

Latka EMÚ pre nás je privysoko

Maroš Baľo: Som členom združenia ekonomických analytikov. Veľmi rád by som sa spýtal pána Kukana na Európsku menovú úniu. Aký je jeho názor na vstup do EMÚ v roku 2006 - 2007, ktorý dosť vehementne presadzuje Národná banka Slovenska. My ako združenie sme vyjadrili isté pochybnosti o tom, či tento termín povedzme môže byť v prospech krajiny alebo skôr v neprospech ekonomiky. Podľa našich prepočtov, keď je dnes HDP na obyvateľa niekde pod 50 % oproti štandardu EÚ, tak na to, aby sme vyrovnali úroveň s krajinami EÚ, tak potrebujeme, aby 40 rokov za sebou HDP rástlo o 1,5 až 2 % každoročne viac ako v krajinách EÚ. Myslíte si, že do roku 2007 bude cenová úroveň na Slovensku rovnocenná s cenovou úrovňou EÚ? Ako hodnotíte výrok nositeľa Nobelovej ceny Miltona Friedmana, ktorý povedal, že podľa neho sa do 15 rokov euro rozpadne alebo zruší, pretože bude mať veľmi vážne problémy. Podľa ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny pána Mandla sú tri základné podmienky na vytvorenie optimálnej menovej únie. A to voľný pohyb pracovných síl, flexibilita miest a flexibilita cien. Na druhej strane sme sa už zaviazali k sedemročnému prechodnému obdobiu na voľný pohyb pracovných síl napríklad s Rakúskom alebo s Nemeckom. Čiže ak hovoríme, že v roku 2004 vstúpime do EÚ, tak najskôr v roku 2011 budú vytvorené podmienky na optimálnu menovú úniu. Je teda podľa vás rozumné zaviesť euro skôr než vytvoríme základné podmienky?

Absentuje dôsledková štúdia

Ľubomír Plško(Konštrukta-Industry): Myslím si, že vstupom do EÚ nezvýšime konkurencieschopnosť. My sami sa musíme veľmi, veľmi obracať, aby sme našu konkurencieschopnosť zvýšili, aby sme sa mohli uplatniť a našli si miesto na slnku. Znepokojuje ma, že sme sa nezamýšľali skôr nad tým, čo pre nás bude znamenať vstup do EÚ. To, že neexistuje seriózna dôsledková štúdia, to je podľa mňa veľký hazard a veľké riziko. Takže ak sme niečo zameškali, treba to rýchlo dobehnúť a veľmi dobre si premyslieť a hľadať riešenia. No čo je pre mňa najhoršie konštatovanie, že je tu absencia našej stratégie. Ako teda chceme vôbec fungovať v EÚ? Pretože teraz žijeme v nejakej eufórii, áno, prizvali nás, vstúpime, ale čo tam budeme robiť? To by mala byť veľká výzva pre všetkých. Pretože spoliehať sa na to, že národ bude v referende k tejto problematike pristupovať intuitívne, nestačí. Potrebujeme serióznu stratégiu.

Nemali by sme sa príliš bičovať

Eduard Kukan: Ako by sme mali prezentovať Slovensko v zahraničí, aby nás viac poznali? Zatiaľ sa robili rôzne projekty na ministerstve zahraničných vecí. Tak napríklad v každej predsedníckej krajine v tom polroku, keď predsedala, robili sme rôzne akcie. To sú, pravda, skôr operatívne kroky, nie systémové. Súhlasím s tým, že to chce skutočne vybudovať jednu inštitúciu, ktorá bude pôsobiť trvalo, lebo naozaj na Slovensko v mnohých prípadoch je omnoho prísnejší pohľad. Musíme sa s tým vyrovnať a teraz hľadáme spôsob ako. Neodpustím si poznámku, že by sme nemali bičovať príliš sami seba. Veď aj v členských štátoch únie nech sa trochu zaujímajú, aj ich vlády nech robia nejaké projekty. Tiež by mali vysvetľovať, že ich obyvatelia sa nemusia báť a byť vydesení z toho, čo to vlastne príde do EÚ. Isto, je to naša primárna zodpovednosť, ale aj oni majú určitú zodpovednosť. Pán Gašparovič veľmi objektívne povedal, ako sa naši ľudia naozaj pozerajú na EÚ a aj na referendum. Áno, naši poslanci budú chodiť do Európskeho parlamentu, ale, samozrejme, bez hlasovania. Je to však pre nás dobrá príprava. Určite máte pravdu v tom, že ak by sme postupovali samostatne, ťažko by sme sa mohli nejakým spôsobom výraznejšie presadiť.

Chceme, samozrejme, spolupracovať ďalej s V4. Spolupráca bola celkom dobrá, sú dohody premiérov o tom, že hlavne pokiaľ pôjde o prístupový proces, budeme naše kroky spolu nielen konzultovať, ale aj koordinovať. Pravdou je aj to, že v decembri v Kodani sa spolupráca rozsypala. Je pekné hovoriť o koordinácii a spolupráci, ale keď už ide o lámanie chleba, tak tam už každý hral pre seba. Myslím si, že keď budeme v únii, že sa znovu začne hovoriť o tom, že budeme spolupracovať, lebo počet hlasov V4 je toľko ako Francúzska a Nemecka dohromady. Keď teda spoluprácu obnovíme na rovnocenných princípoch, tak budeme mať väčšiu šancu čosi ovplyvňovať. Hlavným nástrojom by mala byť Vyšehradská štvorka, ale nielen to, my registrujeme veľký záujem Rakúska, to znamená V4 plus Slovinsko a Rakúsko. Uvedomujeme si, že ak sa malí nespoja, tak nemáme v únii šancu. Myslím si, že stredná Európa bude mať záujem na tom, aby sme vystupovali spoločne, lebo to je jediná možná forma, ako si vytvoriť lepšiu, silnejšiu negociačnú páku.

K tomu, čo hovoril pán Lexa, súhlasím s tým, že treba naozaj pripraviť konkrétne dôsledkové štúdie, ktoré budú prinášať konkrétne riešenia v týchto otázkach, ktoré budú čoraz naliehavejšie. Či už ide o dôchodcov alebo o poľnohospodárstvo a jeho fungovanie v budúcnosti. A aká bude ďalšia štruktúra EÚ, jej fungovanie? To je ďalší okruh problémov. Konvent prijme v tomto smere isté odporúčania, ale rozhodovať o nich budú vlády na medzivládnej konferencii. My sme deklarovali, že ako budúci členovia EÚ chceme byť pri tom, keď sa budú prijímať rozhodnutia, ktoré sa nás budú týkať. Teraz čakáme, či sa naozaj konventu podarí skončiť prácu do konca júna. Avšak nič nie je vyjasnené ani pokiaľ ide o systém predsedníctva,. Myslíme si, že by malo byť rotujúce predsedníctvo, ktoré by sa skladalo z viacerých členských štátov, lebo inak sa nedostaneme k tomu, aby sme mohli byť vo vedení a pod. To všetko sú okruhy, o ktorých sa naliehavo diskutuje, takže je ešte predčasné hovoriť o definitívnom riešení.

Pokiaľ ide menovú úniu, myslím, že roky 2006 a 2007, to je príliš optimistický pohľad na to, aby sme sa stali členmi menovej únie. Súhlasím s tým, že sa netreba ponáhľať, treba sa naozaj pripraviť a vstúpiť do únie tak, aby nám to nepoškodilo. K citácii Miltona Friedmana o rozpade eura, nebol by som až taký pesimista. Nositelia Nobelovej ceny sú samozrejme renomovaní odborníci, ale sú to tiež iba ľudia. Bol by som veľmi rád, keby sa Friedman mýlil a keby budúci vývoj dokázal , že euro a vôbec EÚ sú stabilné. Pokiaľ ide o názor ekonóma Mandla, týkajúci sa flexibility a prechodného obdobia, som presvedčený, že po dvoch rokoch, keď sa budú tieto veci vyhodnocovať, tak sa jednoducho niektoré ustanovenia zrušia. Súhlasím s názorom pána Plšku, že treba dobehnúť to, čo sa zanedbalo. Vláda si je toho vedomá. Nemyslím si však, že teraz vládne bezhlavá eufória či idylická situácia. Veľmi dobre vieme, že nás čaká skutočne tvrdá práca. A súhlasím aj s tým, že potrebujeme stratégiu nášho fungovania a našich cieľov, keď budeme členským štátom únie. Takže beriem to ako výzvu.

Snímky Peter Kresánek