Občania sú 1. a 2. kategórie?

Reforma za reformou, a východisko z tunela nevidieť

Dlhodobé problémy v zdravotníctve za posledných dvanásť rokov riešili ministri zdravotníctva rôznymi reformami. Ani jedna nebola dovedená do konca a výsledok je, že tento komplikovaný systém sa dostáva do kolapsu. Hľadajú sa východiská. Posledným sú navrhované zmeny ministra Rudolfa Zajaca. Platové úpravy zdravotníckych pracovníkov určite nie sú riešením. Dosť možno pochybovať o tom, že zníženie základných platov bude eliminovať „zlých“ a „dobrí“ zostanú. Kam pôjdu tí „zlí“? Dobrí si miesta nájdu aj mimo ústavnej sféry alebo v zahraničí.

Objektivizácia kritérií je možná a každý riadiaci pracovník si ich určite vie predstaviť. Vieme však zaručiť ich dodržanie? Aspoň v súčasnosti určite nie. Druhý navrhovaný „reformný krok“ sú platby za služby, z ktorých väčšia časť by mala plynúť do poistných fondov. Pýtam sa prečo? Nikto v minulosti, iba ak ojedinele, nepovedal, ako sa tvoria

zdroje v poisťovniach,

z ktorých sa zabezpečuje fungovanie systému. Nech nám pán minister alebo predseda vlády povedia, prečo máme u nás občanov dvoch kategórií. Osoby samostatne zárobkovo činné, súkromní podnikatelia platia poistné v závislosti od výšky svojich príjmov - to je prvá kategória občanov. Poistenci štátu - teda deti do veku 18 rokov či vysokoškoláci, matky na materskej dovolenke, invalidi, starobní dôchodcovia viac-menej aj nezamestnaní, sú občania druhej kategórie. Priemer poistného za túto kategóriu sa pohybuje okolo 400 Sk, pričom priemer za prvú kategóriu je zhruba 1400 Sk. Lenže, a tu je háčik, štátni poistenci spotrebujú vyše 60 % zdrojov. Niekto môže namietať, že je tu princíp solidarity. Áno, s tým súhlasím, pokiaľ by v tomto systéme bol dostatok zdrojov. Prečo štát, keď sú si občania rovní, nezabezpečí platby za svojich poistencov na úroveň dostatku zdrojov? Ak by sme narušili systém solidárnosti, poistencom štátu by nevydalo ani na jeden deň pobytu v nemocnici, nehovoriac už o ľuďoch v ambulantnej sfére. A tu je koreň reformy, ušetriť, ale na úkor pacienta, prípadne na odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov, ale nie riešiť problém tam, kde vzniká.

Pripravujú sa zmeny poistného systému, o tých však neskôr, keď bude jasné, či pôjde o tzv. rodinný typ poistného, či len pripoistenia a pod. Čo možno očakávať od reformy? Určite môže dôjsť k prechodnému zníženiu záťaže v ambulantnej aj lôžkovej časti. Mám obavy, aby sme potom do nemocníc nedostávali pacientov v stave

ohrozenia života,

ktorých liečba bude ekonomicky niekoľkokrát náročnejšia. Budeme chodiť s rozvráteným chrupom a prestaneme sa usmievať. Príliš veľa otáznikov, málo odpovedí. Stále hľadáme vinníkov a konečne sme aspoň jedného našli - bežného radového občana, ktorý to má zaplatiť.

Treba dúfať, že rozdelenie občanov na 1. a 2. kategóriu nepôjde ďalej a nevznikne ďalšia kategória, nad ktorou už len mávneme rukou.

Na záver: čo občania, ktorí desiatky rokov pracovali, odvádzali dane, neboli nikdy chorí, nečerpali z verejných zdrojov a teraz, keď sú na prahu dôchodku alebo za ním, kto im to všetko vysvetlí?

MUDr. Jozef Murgaš

Lučenec

člen Hk-NEF