Platí dodnes Chlieb a hry

Skandovanie požiadavky ľudu, aby vládca ríše dal tým, čo nemali ani na chlieb a vodu, práve chlieb a hry, pri ktorých by na svoju núdzu zabudli, nieslo sa stáročiami vlastne odvtedy, keď Rím sa stal vládcom sveta, a pod jeho jarmom boli milióny otrokov a nevoľníkov. A najmä tých, ktorých sa bolo treba v danom čase a na danom mieste zbaviť tak, aby desaťtisíce Rimanov mali svoje hry. Hľadanie koreňov a príčin tohto neuveriteľne krutého divadla je aj obsahom diela anglického autora Alana Bakera Gladiátor (vyd. Metafora, preklad Daniela Mičanová). História zaznamenala, že prví gladiátori zápasili na počesť zomretého otca Decima lunia Bruta v roku 264 pred naším letopočtom, keď proti sebe nastúpili tri páry otrokov, nazývaných “„bustuariovia“ (ich prezývka bola odvodená od slova bustum = hrobka, pohrebná hranica). Spočiatku mali boje gladiátorov aj určitý náboženský charakter, no postupne ho strácali a stali sa doslova verejným predstavením. Nástupom kresťanstva dochádza čoraz k výraznejšiemu odsudzovaniu gladiátorských hier. Mohlo sa tak stať približne v prvej polovici 6. storočia nášho letopočtu, čo však neznamená, že neboli aj neskôr. Aj veľmi civilizovaný človek hľadá rozptýlenie v novodobých gladiátorských súbojoch. Možno v nich hľadať odkaz onoho nezabudnuteľného Spartaka, profesionálneho gladiátora, ktorý viedol povstanie otrokov proti Rímu, aby zomrel smrťou hrdinu? Toto zaujímavé dielo sa oplatí prečítať, aby sme získali prehľad o tejto kapitole histórie sveta.

rhk