MAJÚ TAJNÉ SLUŽBY

Atmosféra obáv a strachu sa každým dňom zvyšuje v Iraku a v susedných krajinách, a nielen tam. Medzinárodná verejnosť sa bojí, že ďalšia vojna v Iraku nebude rýchla. Vládne presvedčenie, že vojna môže mať nepredvídateľné následky. Včerajšia správa o výsledkoch „detektívnych“ prác zbrojných inšpektorov OSN v Iraku mala utíšiť vojnové tamtamy a posilniť nádej v dušiach zástancov mierového riešenia krízy. Realistické zmýšľanie však velí rozmýšľať ináč. Inšpektori a ich zistenia nie sú až také dôležité z hľadiska vypuknutia vojny. Dôležité bude to, s čím na svetlo sveta vyrukuje administratíva USA. Vraj už na budúci týždeň. Majú to byť presvedčivé dôkazy. „USA majú niekoľko informácií od našich tajných služieb, ktoré dokazujú, že Irak stále prechováva zakázané zbrane,“ povedal americký šéf diplomacie Colin Powell v nedeľu pre taliansky denník Corriere della Sera. Tajné služby USA teda vedia, že Irak naozaj vlastní zbrane hromadného ničenia... Asi to vedia aj britské tajné služby, ktoré zhodne tvrdia, že bagdadský režim ukrýva zbrane hromadného ničenia (chemickú muníciu, raketové motory, tajné dokumenty o výrobe zakázaného arzenálu). Okrem toho prenasleduje inšpektorov OSN, bráni irackým vedcom v komunikácii s nimi. Najvernejší Saddáma Husajna údajne presúvajú svoje aktíva do istoty zahraničných bánk, čo Bagdad včera dementoval.

Otázka znie, prečo tieto „jasné dôkazy“ tajných služieb Američania a Briti už nepredložili svetu a inšpektorom dávnejšie, aby nehľadali naslepo. Kedy nastane ten správy čas na ich zverejnenie? Vo februári, keď sú údajne najideálnejšie podmienky na vojnu? Dnes, keď nie je problém satelitom odfotografovať napríklad pingpongovú loptičku a zistiť rozsiahlejšie podzemné výkopové práce (skrýše), je naozaj viac ako záhadné, prečo Západu chýbajú presvedčivé dôkazy, ktoré by o Saddámovej vine presvedčili celý svet. Ubezpečenia popredných amerických a britských politikov sú napriek ich dôrazu stále iba vo verbálnej rovine a Bezpečnostnej rade OSN na schválenie vojny nestačia. Ako v nedeľu uviedol pred európskymi obchodníkmi a politickými predstaviteľmi v Davose Colin Powell, USA sú ochotné zaútočiť na Irak aj bez spojencov, ak BR OSN odstúpi od požiadavky odzbrojenia Iraku.

Ak by vojna v Iraku predsa vypukla, postihlo by to najviac iracké deti a civilné obyvateľstvo. Desať odborníkov zo skupiny International Study Team (IST), nezávislej skupiny akademikov, vedcov, lekárov a detských psychológov, tvrdí, že vojna by pripravila o život státisíce irackých deti priamo alebo nepriamo. Vojna by podľa nich mala za následok „vážnu katastrofu humanitárneho charakteru“. Vedúci tímu kanadský lekár Eric Hoskins v nedeľu priamo v Bagdade na prezentácii správy Dôsledok novej vojny na iracké deti uviedol, že už teraz najmenej 500 000 irackých detí je podvyživených, pričom krajina má zásoby potravín iba na jeden mesiac a zásoby liekov v centrálnych nemocniciach stačia na tri mesiace. Podľa neho v prípade vojny až trinásť miliónov detí v Iraku je vystavených hrozbe hladu, chorôb, smrti a psychickej traumy. Ďalšie tisíce obetí nevinných irackých občanov môže mať na svedomí zlá distribúcia pitnej vody, ktorá nedostatočne funguje už od vojny v Perzskom zálive v roku 1991.

Zaujímavá je skutočnosť, že čím viac sa o možnosti vojny hovorí, tým viac sú proti nej ľudia. Dokonca aj v USA a vo Veľkej Británii verejnosť volá po triezvom rozume a diplomacii. Nehovoriac o občanoch tých štátov, ktoré sú proti vojne v Iraku, a dôraz kladú na pokračovanie práce inšpektorov - Nemecko, Francúzsko, Rusko. V menších krajinách, ako napríklad Slovensko, sa odmietanie vojny v Iraku odráža napríklad v znížení preferencií vstupu do NATO. SR sa predpokladanej vojne - ak vypukne - nevyhne. Veľvyslanec USA na Slovensku v nedeľu vládu SR oficiálne požiadal o pomoc v prípade vojny. Už to nebude len poskytnutie vzdušného priestoru spojeneckým lietadlám, ale aj priama účasť našich jednotiek na bojoch a zabezpečovaní logistiky. Pravdaže, ak NR SR vyjde v ústrety americkej prosbe. Ako však včera uviedol britský denník Financial Times, spor s Irakom je veľkým testom pre zväzky stredoeurópskych krajín s USA. Noví členovia NATO nechcú sklamať americkú stranu, pričom však svojím postojom riskujú „roztržku“ so silnými členmi EÚ, kde chcú tiež vstúpiť.

Iaromír Novák

- raster-

Nevyvíjajú zakázané zbrane

Bagdad plne spolupracoval so zbrojnými inšpektormi a splnil požiadavky OSN, vyhlásil včera iracký minister zahraničných vecí Nádží Sabrí pred zverejnením správy o doterajšom priebehu inšpekcií v Iraku. Sabrí obvinil šéfa americkej diplomacie Colina Powella zo série lží, keď cez víkend Bagdad obvinil z tajného vývoja zbraní hromadného ničenia. Označiac spoluprácu Iraku s inšpektormi za „super“, Sabrí vyzval inšpektorov, aby v hodnotení boli spravodliví a potvrdili, že Bagdad nemá tajné zbrojné programy. Iracký minister poprel kontakty bagdadského režimu s teroristickou sieťou al-Káida.

(TASR)

-raster-

Irak klame

Irak nehovorí podľa Washingtonu zbrojným inšpektorom pravdu. Čím dlhšie zostanú inšpektori v Iraku, tým menej budú Iračania hovoriť pravdu, vyhlásil včera hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Zároveň však zdôraznil, že prezident USA George W. Bush ešte nerozhodol o lehote, počas ktorej dospeje k názoru, že inšpekcie neslúžia k ničomu a iracký režim musí byť odzbrojený silou. „Keď ľudia hovoria dajte inšpektorom viac času, znamená to dať viac času Iraku, aby klamal. Iračania klamú inšpektorom,“ uviedol Fleischer.

(TASR)