Hospodársky denník
USD38,762 Sk
EUR42,163 Sk
CHF28,735 Sk
CZK1,342 Sk
  Utorok  28.Januára 2003

Okolo horúcej kaše

Územný plán stojí na piesku

Cestovný ruch (ako podnikanie) prináša do nášho každodenného života nebývalé zmeny. Potreby turistov nielenže zdvíhajú tržby podnikateľom, ale prinášajú so sebou niekedy aj ťažko predvídateľné nároky či už v kapacite dopravných prostriedkov, cestných komunikácií, zásobovania, ale sú aj motívom na stavebnú činnosť a zásahy do krajiny. Toto všetko je potrebné predvídať v územných plánoch, ktoré sa stávajú jedným zo základných nástrojov regionálneho manažmentu cestovného ruchu. Veľké územné celky motivujú podnikateľov a koordinujú ich záujmy tak, aby napomohli tvorbu komplexnej ponuky v turistickom regióne. Keďže každému plánu predchádza analýza, mala by byť dôkladná a vychádzať z informácií z overených zdrojov. Súčasná prax je v tomto ohľade alarmujúca. Prechod od spôsobu plánovania za socializmu k plánovaniu v nových ekonomických podmienkach nie je dostatočne pripravený tak, aby plánovací proces mohol postihnúť takú dôležitú podmienku, ako je trvalá udržateľnosť rozvoja daného regiónu. Princípy trvalej udržateľnosti zabezpečujú, aby v pláne rozvoja regiónu boli

zahrnuté aj limity

a legislatívne a ekonomické nástroje, ktorými sa návštevnosť územia reguluje, čím sa obmedzuje dopyt turistov a motivuje ich k presmerovaniu sa na iné služby či na iné územie.

Plánovací proces je nový typ procesu, ktorý nemôže vychádzať zo starých zabehnutých praktík, pretože musí vo väčšej miere ako v minulosti akceptovať aj dopyt. Plán musí vnímať teda nielen zdroje, podnikateľskú aktivitu na jednej strane, ale aj pohyb turistov a vývoj ich potrieb na strane druhej. Znamená to, že treba nielen zdokonaliť systém štatistickej evidencie tak, aby výstupy boli priamo použiteľné pre analýzy. Odborníci, ktorí sa venujú územnému plánovaniu v kapitalistických krajinách, tvrdia, že nenahraditeľným zdrojom informácií sú údaje zhromažďované združeniami cestovného ruchu v rámci marketingovej činnosti.

Oddelenia cestovného ruchu v samosprávnych krajoch totiž nie sú schopné (tak ako neboli schopné centrálne orgány) samy zabezpečiť zber informácií pre analytickú časť rozvojových plánov, a to hlavne z dôvodu konkurenčného charakteru podnikateľského sektora, ktorý si chce logicky ponechať strategické informácie pre seba. Ak podnikatelia pochopia potrebu združovania sa pre zabezpečenie spoločného rozvoja v lokálnych a regionálnych združeniach cestovného ruchu, odovzdávanie informácií o vlastnom podnikaní a svojich podnikateľských zámeroch potrebných na zabezpečenie

rozvoja regiónu

cestovného ruchu sa im stane prirodzeným. Z uvedených príčin je pre našu ekonomiku a priemysel cestovného ruchu zlé, že návrh zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu sa vlečie a navyše nie je navrhnutý tak, aby zabezpečil potreby rozvoja územia, na ktorom bude, alebo už operuje. Pokiaľ zo zákona nevyplynú jasné povinnosti združení cestovného ruchu, ktoré musia plniť voči štátu a nebude presne stanovený systém odmeňovania združení za prácu pre štát, dovtedy bude územný plán veľkých územných celkov stáť doslova na vode.

Rudolfa Vallová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.