Na železnici to riadne vrie

Štrajkom sa nielenže nič nevyrieši, ale ešte sa viac zhorší

Medzi železničiarmi je v týchto dňoch mimoriadne horúco. Hoci bod varu sa očakáva v stredu ráno, keď sa má uskutočniť šesťhodinový štrajk na celom území Slovenska. Doterajšie rokovania medzi Ústredím krízového štábu Železníc SR a Železničnej spoločnosti a zástupcami Centrálneho štrajkového výboru železničiarov sa skončili bez dohody. Podobne to vyzeralo aj včera predpoludním, keď s predsedom Centrálneho štrajkového výboru železničiarov Jozefom Schmidtom rokoval minister dopravy Pavol Prokopovič. Bez výsledku. Neustúpil ani minister, ani štrajkový výbor. Jedinou pozitívnou správou z dvojhodinového dialógu je dohoda o ďalšom rokovaní, ktoré by malo byť dnes. Ak sa obe strany opäť nedohodnú, v stredu ráno sa štrajk uskutoční. Minister P. Prokopovič spomenul aj dôsledky, ktoré štrajk môže mať. Nejde len o bezpečnosť cestujúcich a ochranu majetku, ale aj o spochybnenie zatiaľ dobrej povesti slovenských železničiarov. Odborári si podľa neho neuvedomujú vážnosť situácie, v akej sa nachádzajú slovenské železnice. Takisto zrejme nedoceňujú dôsledky, ktoré môže so sebou priniesť štrajk. Napríklad dlh Železníc SR dosahuje v súčasnosti sumu 47,8 mld. Sk. Včera predpoludním minister P. Prokopovič rokoval aj s viceprezidentom Európskej investičnej banky a z jeho slov vycítil obavy z nestability slovenských železníc. Nedôvera bánk pri takej vysokej zadlženosti by mohla mať pre železničiarov veľmi nepríjemné dôsledky. Výnimkou v zahraničí nebýva, že banky nastolia požiadavku okamžite splatiť dlhy. V prípade, že by k tomu došlo (čo zatiaľ minister nepripúšťa), pravdepodobne by do železníc nastúpil nútený správca, a to by bola pre železnice katastrofa.

Odborári si podľa ministra P. Prokopoviča neuvedomujú, že aj toto môžu spôsobiť svojím štrajkom. ŽSR si však napriek vysokej zadlženosti riadne plnia povinnosti a záväzky voči bankám. Verme, že dnešné rokovanie na ministerstve s predstaviteľmi Centrálneho štrajkového výboru železničiarov sa skončí dohodou. Bezprostrednú strata v prípade šesťhodinového štrajku minister odhadol na 10 -11 mil. Sk. Ďalším následkom štrajku by podľa neho mohlo byť zrušenie lukratívnych objednávok v nákladnej preprave, ktorá by sa mohla presunúť na susedné železnice a už sa nikdy nemusia vrátiť späť. V uplynulých rokoch železnice potrebovali ročne 8 až 9 mld. Sk, zo štátneho rozpočtu, no dostávali podstatne menej. Rozdiel vyrovnávali prostredníctvom úverov, a preto sú v súčasnosti také zadlžené. Železnice SR i Železničná spoločnosť dostali tento rok zo štátneho rozpočtu 6,6 mld. Sk, ako platbu za výkony vo verejnom záujme s tým, že už nebudú ďalej zvyšovať svoju zadlženosť. Redukciou regionálnych tratí, ktorá je prvým krokom konsolidácie a úspor, železničiari ušetria pol miliardy. Minister vyzýval Centrálny štrajkový výbor železničiarov na odloženie štrajku a navrhol problém redukcie vlakových spojení doriešiť dohodou aj so samosprávou územných celkov. Odborári opäť zdupľovali - nie, pretože podľa slov J. Schmidta vyčerpali už všetky možnosti, ktoré mali k dispozícii, ale neúspešne. Preto v stredu začnú štrajk. A ak by nepriniesol šesťhodinový štrajk úspech, sú rozhodnutí nastúpiť do nepretržitého štrajku. To by už bolo pre slovenskú ekonomiku veľmi nepríjemné. Verme však, že k tomu nepríde, pretože odborníci tvrdia, že štrajkom sa aj tak nič nevyrieši, iba sa napáchajú značné škody, nielen na obyvateľstve, ale najmä ekonomike štátu.

Jozef Kunik