Čakajú nás zaťažkávacie túry

Výskum a vývoj nemôžu donekonečna postávať odstrčené v kúte

Tabuľka:

Náročnosť HDP na produkciu a medzispotrebu

(v % zo stálych cien)

Ukazovateľ Skutočnosť Odhad Prognóza

1996 1998 2000 2001 2002 2003

HDP/hrubá výroba 42,0 41,8 42,2 42,3 42,7 42,5

Medzispotreba/

hrubá produkcia 62,3 62,3 62,1 61,9 61,6 61,8

Dovoz/

Hrubá produkcia 26,5 31,9 32,1 34,8 33,5 32,0

Zdroj: ŠÚ SR

Z tabuľky, v ktorej sú zhrnuté údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR, odborníci dokážu jasne vyčítať, že z každej koruny predaných finálnych produktov a služieb len okolo 38 halierov tvorí pridanú hodnotu. K tomu ešte treba pripočítať dane, subvencie a ďalšie veličiny. Zrátané a podčiarknuté to znamená výsledok, že podiel hrubého domáceho produktu (HDP) na celkovej hrubej produkcii SR dosahuje v terajších podmienkach a pri danom stupni reštrukturalizácie priemyslu len asi 42,5 %. Analytici netaja, že tento ukazovateľ by mohol byť nepomerne vyšší, keby domáca ponuková strana ekonomiky zabezpečila viac vstupov pre odvetvia, veď vyspelý svet už dávno boduje na trhoch práve vyššou pridanou hodnotou. Na mysli máme predovšetkým také perspektívne odvetvia, ako je strojárstvo, elektrické a optické zariadenia alebo dopravné prostriedky. Doterajšie obdobie existencie samostatnej SR jasne deklaruje, že na zlepšenie daného (stále neutešeného) stavu potrebujeme na prvom mieste investície a s tým súvisiaci know-how. Ak by sme

po výpredaji

majetku štátu na míňanie v školstve, zdravotníctve či v sociálnej sfére prešli na reálne využívanie zahraničných investícií pre potreby ozdravenia výrobnej sféry na Slovensku, treba zainteresovaným za výsledok len a len zatlieskať. Prvý dobrý bod si na konto pripísali v Trnave v prípade automobilového priemyslu, no malá kopa pýta viac. Vzhľadom na zaťažkávacie túry, ktorými prechádzajú najvyspelejšie krajiny na prelome storočí, odborníci upozorňujú, že slovenská ekonomika ešte neokúsila trpkosť recesie. Na mysli majú pokles HDP po dvoch za sebou idúcich štvrťrokoch. Na jednej strane je to podľa analytikov zásluha hospodárskej politiky, na druhej strane výsledok priaznivého vonkajšieho prostredia v časoch výrazných reštriktívnych opatrení. V minulosti sme totiž boli priamymi svedkami toho, že k nepopulárnym opatreniam, ako je zvyšovanie cien elektrickej energie či zemného plynu, podarilo sa priradiť zlepšené ratingové hodnotenie bankového sektora na Slovensku či preradenie ekonomiky ako celku do dôveryhodnejšieho pásma. Analytici dávajú do pozornosti najmä fakt, že rast HDP v roku 2002 dosiahol približne 4 %, čím SR predbehlo dynamiku rastu v krajinách EÚ. Je to považovaný za

veľmi dobrý

výsledok aj v rámci kandidátskych krajín. Odborné kruhy sa zhodujú v názore, že kvantitatívne to nie je zlé, problémy sú s kvalitou. Vyšší hospodársky rast je totiž spojený so stále vysokým deficitom zahraničného obchodu a verejných financií. Na opačnej miske váh stojí potešiteľný nárast exportu v závere minulého roka. Pred opojením sa z prehnaného optimizmu nás však hneď v zárodku krotí vzájomná súvislosť hrubej produkcie a medzispotreby. Inými slovami povedané, akú časť celkovej produkcie tvorí pridaná hodnota. Odborníci dávajú za pravdu poznaniu, že pri malých a veľmi otvorených ekonomikách (príkladom je aj ekonomika SR) nemožno ani

reálne očakávať

vysoké hodnoty tohto progresívneho ukazovateľa. Napriek tomu však ide nesporne na vrub doterajších vlád na Slovensku konštatovanie, že málo produktov vzniká na základe domáceho výskumu a vývoja. Aj to je však „pridaná hodnota“, na ktorú si musí ekonomika i podniková sféra vedieť zarobiť. Na rok 2003 odborníci neskrývajú optimizmus, že priemysel sa znovu stane významnejším ťahúňom ekonomiky. Nadpriemerný nárast očakávajú analytici dokonca aj v stavebníctve, čo by bolo po rokoch „tvrdnutia malty pod nohami“ nesporne prínosom. A vôbec nielen pre stavebníctvo.

Tibor Bucha