Štátne divadlo so železnicou

Pritom stačilo napríklad nepostaviť päť kilometrov diaľnice

Dráma na železnici vrcholí. Odvetou za rozhodnutie vlády o definitívnom zastavení osobnej prepravy na 25 najviac stratových železničných tratiach a rušenie ďalších približne 200 vlakových spojov je vzrastajúca nespokojnosť postihnutej verejnosti, miestnych samospráv a vyhlásenie štrajku železničiarov. Toto rozhodnutie len zapadá do série vlaňajších protichodných zámerov, vyhlásení a nekvalifikovaných rozhodnutí v rýchlom slede, ktoré dokumentujú chaos v rezorte dopravy:

- plánovaný nákup 35 kusov ľahkých vlakových súprav na regionálne trate za 4,3 mld. Sk a po podozrení z porušenia zákona zrušenie tendra ako nepotrebného,

- októbrové vyhlásenie riaditeľa odboru železničnej dopravy pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií D. Turanoviča o neplánovaní zdražovania železničnej dopravy a vzápätí 15-percentné zdraženie a rušenie zliav s plánovaným ziskom 178 mil. Sk,

- rozvojová stratégia dopravy z novembra 2002 uznáva význam lokálok pre rozvoj regiónov, a preto ešte ráta s ich transformáciou a s efektívnym zapojením do regionálnych systémov dopravnej obslužnosti.

Isteže, prevádzkovať poloprázdne vlaky je plytvaním, ktoré sa roky prehliadalo bez povšimnutia. Avšak „liečba amputáciou“ na úkor ľudí, je to posledné, čo pripadá do úvahy. Rýchlosť a razancia, s akou sa vláda poponáhľala s rušením prevádzky,

vzbudzuje obavy

z vedomého naštartovania likvidačného procesu železničnej dopravy, pred čím varujú železničiarski odborári. Čo iné sa dá domýšľať, keď ministerstvo sa neunúvalo v takej vážnej veci predložiť žiadnu alternatívu na rozhodovanie, len zrušiť či ponechať? (...)

(...) Vari by si Dzurindova vláda zaslúžila pochvalu za odvahu dať vypracovať zahraničný audit v ZSSK, pokiaľ by ním zistený roky kumulovaný 16-miliardový dlh štátu za neplatenie za výkony vo verejnom záujme nezneužila ako dôvod na rozsiahlu redukciu osobnej dopravy. Týmto rozhodnutím vláda pošliapala priority a zásady štátnej a regionálnej dopravnej politiky, ale aj všeobecné

priority vlády,

ako je sloboda pohybu, mobilita pracovnej sily, politika zamestnanosti, ekonomický rozvoj zaostalých regiónov, sociálne dosahy, ekologické aspekty atď. Platí to aj o európskej tzv. bielej knihe o doprave, na ktorú sa odvolávajú koncepčné materiály ministerstva. Tá odporúča používateľa postaviť do stredu záujmu, požaduje preferenciu verejnej a najmä železničnej dopravy a zvyšovanie kvality a prístupnosti služieb miestnej a regionálnej osobnej dopravy.

Od 2. februára bude na Slovensku všetko opačne. (...) Zo všetkých strán sa ozýva, že zrušenie osobnej prepravy na tratiach prinesie existenčné problémy tisíckam ľudí, ktorí sa ocitnú v regiónoch odrezaných od sveta. Vidiecky parlament dokonca vydal vyhlásenie, v ktorom poukazuje na protiústavnosť diskriminácie ľudí v týchto oblastiach. Vláda rozohrala

hazardnú hru,

keď odklepla rušenie prevádzky na lokálnych tratiach skôr, než by utvorila podmienky na ich plynulý prechod pod správu VÚC. Keďže s ukončením čiastkového prenesenia finančných kompetencií na VÚC pre oblasť hromadnej dopravy sa ráta do konca roku 2006, predstavy ministra dopravy P. Prokopoviča o skorom obnovení osobnej dopravy pod správou VÚC vyznievajú skôr ako zbožné želanie, neznalosť alebo sú len účelovým zavádzaním verejnosti (...).

(...) Novelizáciou zákona o železnici nadobudol štát plnú zodpovednosť za výkony poskytované vo verejnom záujme. Podľa auditu sa má zo štátneho rozpočtu poskytovať v rámci ekonomicky oprávnených nákladov dotácia na vykrytie výkonov vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu 5,5 mld. Sk ročne. Keďže ZSSK na tento rok dostala len 4,3 mld. Sk, pre chýbajúcu miliardu znižuje výkony o vyše 12 %. Je to suma, ktorá by sa v rezorte dopravy dala

ušetriť aj inak,

napríklad nepostavením 1 až max. 5 km diaľnice. Ale súčasná politická vôľa ovplyvňovaná lobistickými tlakmi preferuje diaľnice za štátne peniaze natoľko, že nemožno vylúčiť ani účelovosť rušenia železničných spojov na umelé zvyšovanie dopytu po diaľniciach. Zatiaľ čo hospodársky rozvoj regiónov, pracovné príležitosti, dopravné spojenie pre investorov sú úspešnými argumentmi notoricky využívanými na budovanie diaľnic, zachovaniu rozsahu železničnej dopravy nepomohli.

Ing. Karol Labaš

Košice

Text pod foto:

Ešteže má Kežmarok novú železničnú stanicu