Tábory Pre a Proti

Rozloženie síl pred možným útokom

Spojené štáty intenzívne koncentrujú svoju vojenskú silu v Perzskom zálive, pripravené udrieť proti režimu prezidenta Saddáma Husajna. V posledných dňoch prišli do Perzského zálivu desaťtisíce bojových jednotiek v sprievode ničivého arzenálu. Do konca februára by sa mala vojenská sila USA zvýšiť na predpokladaných 200 000 vojakov, no v oblasti bude minimálne 150 000 amerických vojakov. K nim sa určite pridružia Briti, jednotky plánuje vyslať Austrália, možno Kanada, pomôže Kuvajt, Poľsko, Maďarsko, Washington požiadal o pomoc ČR a Slovensko, v Maďarsku sa pripravujú stovky irackých dobrovoľníkov... Miniprehľad zoskupenia síl. Z iniciatívy USA vytváraný medzinárodný blok spojencov môže byť nakoniec väčší, kým Irak, aj napriek nesúhlasu viacerých arabských a moslimských štátov s plánmi USA, v prípade konfliktu zostane sám ako prst.

* BR OSN

Dôležité bude najskôr to, čo sa odohrá v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá by ako jediná mala mať právomoc zatrúbiť na útok. BR OSN však podmieňuje svoje rozhodovanie výsledkom pátracích misií inšpektorov, ktoré tam vyslala. A inšpektori zatiaľ nenašli nič. Nič, čo by morálne ospravedlnilo masový útok spojencov. V správe prednesenej v pondelok šéf inšpektorov Hans Blix sa mohol posťažovať akurát na „nepochopenie hlbšej podstaty inšpekcií“ zo strany Bagdadu a naznačil, že Irak asi niečo skrýva. Ako by vyzeralo hlasovanie v BR OSN? Známa je protivojnová pozícia Nemecka, to je však nestálym členom BR OSN, bez práva veta. Z „veľkej päťky“ tých, ktorí majú právo veta, je to pomer traja proti dvom. Iba USA a Veľká Británia podporujú útoky na Irak aj bez súhlasu OSN. Čína a Rusko sú za intervenciu, ak sa na tom zhodne OSN. To je aj pozícia Francúzska, ktoré však v tandeme s Nemeckom vníma posibilitu vojny iba ako maximálne krajné riešenie a nevidí dôvod na útoky proti Bagdadu. Čína vyzvala Francúzsko, aby spoločne zachránili povesť a autoritu svetovej organizácie a zabránili vojne.

* Západná Európa

Už sme zaradili Britov, Francúzov, Nemcov a Rusov. Otvorene v ústrety plánom USA vychádzajú členovia NATO Taliansko a Španielsko. Španieli možno ani nebudú trvať na súhlase OSN. Nórsko sa k spojencom pridá, ak bude na to platný mandát OSN. S menším nadšením by sa k USA pripojili ešte Holandsko a Dánsko. Menšie štáty ako Belgicko a Grécko sú proti vojne a akúkoľvek činnosť podmieňujú schválením v BR OSN. Švédsko a Fínsko, členovia EÚ, ale nečlenovia NATO, sú pacifisticky naladené a sympatizujú s pozíciou Paríža a Berlína.

* Stredná a východná Európa

„Európsky priateľ Ameriky č. 1“ - Poľsko - ak chce zostať verné tomuto pomenovaniu zo strany G. W. Busha, určite nebude sedieť so založenými rukami a podporí „vojnovú turistiku“ v Iraku. Poľskí predstavitelia už USA prisľúbili zaslanie „symbolických jednotiek“, čo môže byť niekoľko sto až tisíc vojakov. Česká republika, zahanbená odchodom svojich 27 vojakov z misie v Kuvajte, je ochotná zaslať aj ďalšie sily do regiónu. Reč je najmä o odborníkoch z protichemickej jednotky, no možno pôjdu aj iní vojaci. Maďarsko je do vojnových príprav už zapojené. Do základne v Tászári prichádzajú irackí a inonárodní dobrovoľníci, ktorých prilákali vojnové tamtamy. Čím konkrétne prispeje maďarská armáda, sa ešte má rozhodnúť. Podobnú dilemu má aj Slovensko, v nedeľu „poctené“ verbálnou nótou zo strany USA o pomoc pri zostavovaní mnohonárodnej protiirackej aliancie. Neodpovedať na prosbu silného spojenca by bolo zložité a ignorovať nesúhlas verejnosti s angažovaním sa v Iraku tiež. Našou silnou stránkou sú ženijné jednotky, takže bez svojich uniforiem v eventuálnom konflikte s Irakom nebude asi ani SR. Rumunsko a Bulharsko USA už dlho ponúkajú svoju strategickú polohu pri Čiernom mori, len niekoľko hodín letu do Iraku. V prípade žiadosti o vyslanie bojových jednotiek nezaváhajú. Turecko si vojnu v Iraku neželá kvôli destabilizácii pomerov v regióne, kvôli vyššej uvedomelosti Kurdov a aj preto, že len málo Turkov vojnu podporuje. Aj napriek tomu, už Ankara poskytla vzdušný priestor prieskumným misiám nad Irakom a zvyšuje vojenskú prítomnosť v severnom Iraku. Otázne je, či vyjde v ústrety USA, aby sa pozemný útok konal aj z tureckého teritória.

* Blízky východ

Krajiny Blízkeho východu počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 stáli po boku Washingtonu - Saudská Arábia, Katar, Bahrajn, Omán, Spojené arabské emiráty, Egypt a Sýria. Dnes sa zhodujú na tom, aby použitie sily v Iraku podliehalo súhlasu OSN. Saudská Arábia, nachádzajúca sa v ochladení vzťahov s USA, tvrdí, že nepodporí vpád do Iraku, ak OSN nepredloží dôkazy, že Bagdad má sporné zbrane. Saudi sa nezúčastnia na vojenskom zásahu, avšak americkí vojaci môžu využívať vojenské základne v ich krajine na podporné letecké misie. Katar povolil USA rozšíriť kontrolno-veliteľskú základňu na svojom území a dáva možnosť bojovej prípravy americkým jednotkám, ktoré tu už nasimulovali vojnu v Iraku. Kuvajt, najohrozenejší v prípade vojny, vychádza maximálne v ústrety USA a malý Bahrajn Američanom poskytol základne. Susedný Irán je proti vojenskej intervencii, dal však najavo, že sa nebude do ničoho pliesť. Sýria, ďalší iracký sused, je podozrievaná z toho, že ukrýva časť irackého arzenálu. S vojnou nesúhlasí, Bagdadu však na pomoc nepríde. Jordánsko akceptuje situáciu takú, aká je. Jordánsky kráľ cez víkend vyhlásil, že zrejme už len zázrak odvráti vojnu v Iraku. Tvrdú mierovú pozíciu zastáva Egypt, ktorý tentoraz nechce mať nič spoločné s udalosťami v Iraku.

* Zvyšok sveta

Z ďalších oblastí sa budú Američania spoliehať hlavne na Austráliu, ktorá je ochotná zaslať svojich vojakov (už sú v stave pohotovosti) aj bez súhlasu OSN. Kanada je ochotná vo vojne pomôcť, ale so súhlasným mandátom OSN. Malajzia, spojenec USA v boji proti terorizmu, je rozhodne proti útoku na Irak. Indonézia, najľudnatejšia moslimská krajina na svete, je proti jednostrannému útoku na Irak, riešenie vidí iba na pôde OSN.

Iaromír Novák