Ropa potečie aj naďalej

Škody sa dajú napraviť rovnako rýchlo ako v Kuvajte v roku 1991

Prípadná vojna s Irakom sa dôkladne analyzuje z vojenskej, politickej a ekonomickej stránky. Americká armáda sa obáva pouličných bojov v Bagdade, Európa roztržky v radoch Severoatlantickej aliancie a každý bez výnimky hospodárskych následkov, ktoré so sebou môžu priniesť padajúce bomby na ropné polia v Iraku.

Najhorších nočných môr by medzinárodné spoločenstvo mohol zbaviť sám iracký prezident Saddám Husajn, ak dobrovoľne „stiahne chvost“, zbalí svoj „skromný majetok“ a stiahne sa do ústrania v krajine s výhodnou klímou pre jeho „chatrné zdravie“. Posledné udalosti však dávajú za pravdu najhorším pesimistom, očakávajúcim poplašné sirény a vybuchujúce rakety.

Čarovným slovíčkom v ústach Bagdadu a Washingtonu zostáva čierne zlato - ropa - nástroj vydierania a hlavná cena pre víťaza.

Iracké denníky tvrdia, že Spojené štáty chcú okupovať krajinu s cieľom zmocniť sa veľkých zásob ropy - druhých najväčších na svete po Saudskej Arábii. Noviny sa opierajú o fakt, že vysokí členovia americkej administratívy, medziiným viceprezident Dick Cheney a prezidentská poradkyňa pre bezpečnosť Condoleezza Riceová, pracovali vo vedeniach ropných spoločností.

Washington na druhej strane neoficiálne tvrdí, že sa Irak „chystá poškodiť alebo zničiť“ svoje vlastné ropné polia, ak vypukne vojna, avšak „americká armáda má plány na zaistenie a ochranu týchto polí“.

Otázkou teda ostáva, bez ohľadu na fakt, kto chce či nechce zničiť či ovládnuť ropné polia, aký bude mať dosah prípadný konflikt na ceny čierneho zlata na svetových trhoch. Podľa odborníkov však ani vojna a možný útok na saudskoarabské ropné polia nemusí z dlhodobého hľadiska znamenať zotrvanie cien na ich súčasnej úrovni či dokonca ich ďalší nárast. V najhoršom prípade sa môže stať, že Irak zaútočí na Izrael a zničí saudské ropné polia, čo spôsobí výpadok dodávok na medzinárodných trhoch. Ale dnes je už možné napraviť škody rovnako rýchlo, ako to bolo v Kuvajte v roku 1991, keď po irackom odvetnom útoku horeli skoro všetky tamojšie ropné veže. Všeobecne sa počíta s iným variantom vývoja, podľa ktorého Irak alebo zahraničné spoločnosti investujú do obnovy ťažobných zariadení a začnú dodávať na trh ďalšie suroviny. Dodatočná ponuka môžem potom ceny naopak znížiť.

Mimochodom, prvá vojna v Perzskom zálive vyšla USA na 61,1 miliardy dolárov, iracké straty sa odhadovali do 150 a kuvajtské do 50 miliárd dolárov. Odborníci tiež predpokladajú, že najnovší útok by Spojené štáty vyšiel na 80 miliárd dolárov, čo by mohlo zabrzdiť rast amerického HDP.

Očakávaný konflikt sa dotkne aj Európy, či už v podobe financovania povojnovej rekonštrukcie Iraku alebo celkového zhoršenia ekonomickej situácie. „Pokiaľ však nedôjde k vojne, bude to znamenať oslobodzujúci podnet pre hospodárstvo,“ konštatoval nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement. Napokon hlavný ekonomický nápor, ktorý so sebou prinesie konflikt, sa bude týkať najmä Spojených štátov a tie s ohľadom na „hladný“ zbrojný a ropný priemysel zasa až tak neprerobia.

Mladen Bosiočič