Nezorientovaný beh

Ak ma pamäť neklame, pred niekoľkými rokmi na pretekoch v orientačnom behu nejaký dobrák ukradol kontrolné stanovište. Pretekári, poháňaní pekným počasím a túžbou po víťazstve, hneď po štarte zabrali naplno. Po čase ich športové nadšenie opustilo. Skôr či neskôr každý z nich začal neveriacky pozerať do mapy a bezradne sa potulovať sem a tam. Keď organizátor prišli na to, čo sa vlastne deje, slnko už pomaly zapadalo. Celý podnik museli zrušiť.

Zo začiatku to vyzeralo, že aj inšpekcie OSN v Iraku sa budú podobať na slušnú súťaž v orientačnom behu. Inšpektori vyzbrojení mapami západných tajných služieb nabehli do Bagdadu a v rekordne krátkom čase mali skontrolovať vyznačené miesta v papieroch. Irak sa zaviazal zabezpečiť plynulý priebeh podujatia. Ak by sa tímu na čele s Hansom Blixom podarilo v stanovenom termíne obísť všetky punkty a nenašiel by pritom zakázané zbrane, víťazmi by sme boli všetci. Znamenalo by to, že Bagdad je čistý a nepredstavuje hrozbu pre svet. Ak by inšpektori nestihli termín, muselo by sa predlžovať. V prípade, že by zbrane našli, na naše víťazstvo by sme museli trochu počkať. Na víťazstvo vojenské.

No teraz, po ukončení prvej časti inšpekcií, je čoraz ťažšie zorientovať sa v tomto zvláštnom behu. Zisťujeme, že zákerné zbrane by vlastne mali hľadať tí, ktorí ich aj ukryli. Čiže Irak. Blixoví inšpektori by podľa nového výkladu mali len dosvedčiť, že Irak tieto zbrane naozaj hľadá a hlavne aj nachádza. Samotné kontroly akoby boli všetkým ukradnuté. Jasné zostáva len to, kto bije v prípade nedodržania nejasných pravidiel.

Hovorím, nie som si istý, či príbeh o krádeži stanovišťa je pravdivý. Ale, záleží vôbec na pravde?

Rastislav Boldocký