Vláda zapríčinila dnešný stav železníc

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič ani po včerajšom rokovaní s odborármi hrozbu dnešného štrajku nedokázal odvrátiť. Apel ministerstva, aby odborári na železnici prejavili svoju nevôľu inak ako ostrým štrajkom, napríklad symbolickým nosením stužky a podobne, patrí do kategórie rozprávok. Nepíše sa už rok 1989. Obnovenie osobnej dopravy minister nevylučuje do niekoľkých týždňov od 2. februára. Najneskôr do niekoľkých mesiacov by na časti z regionálnych tratí mali dopravu prevziať samosprávy. Šéf rezortu je v nezávideniahodnej situácii, no zdá sa, že si ju privolal sám. Nepožiadal o zvolanie mimoriadneho rokovania vlády o tejto otázke. Zrejme mu to ani nedovolili, lebo vláda vyčlenila železniciam toľko prostriedkov, že tie nemajú z čoho financovať spoje. A tak minister rokuje so železničiarmi, ale nemá na to príslušné prostriedky. Peniaze sú alfou a omegou sporu. Keby sa však situáciou bol kabinet predsa zaoberal, asi by sa dalo predísť jeho vyhroteniu.

Verejnosti a najmä samosprávnym krajom chýba jasné stanovisko v otázke, dokedy bude pripravená príslušná legislatíva, aby vyššie územné celky mohli skutočne vecne do sporu zasiahnuť. Kabinet, ktorý donedávna zdôrazňoval kontinuitu vládnutia, je odrazu ticho. Ukázalo sa, že za viac ako štyri roky spravovania rezortu (ministri Palacka, Macejko a teraz Prokopovič) situácia nie je zvládnutá a tu je výsledok. Hľadajú sa výhovorky, púšťajú pestrofarebné balóniky o stratách vo výrobe a podobne. Tie zrejme naozaj budú, ale rovnako tak budú aj po zrušení regionálnych tratí. Len tie sa doteraz nikto neponáhľal vyčísliť. Dnešný stav nie je problémom železníc, ale vlády.

Ak považuje zrušenie viacerých tratí za riešenie problémov ekonomiky, uvažuje krátkozrako. Za zrušenými traťami je okrem iného aj znemožnenie cestovania študentov a ľudí do práce. Jedenásť miliónov korún straty zo šesťhodinového protestu je len kvapkou v dlhoch, ktoré vznikli železnici počas uplynulých štyroch až piatich rokov. Dramatizovať tento fakt je malicherné. Treba si uvedomiť, že spoločnosť sa začína radikalizovať. Dnes už nejde len o železnice. Prejavilo sa to aj v prieskume verejnej mienky, podľa ktorého polovica obyvateľov Slovenska súhlasí s postupom jej odborárov, ktorí boli doteraz len v štrajkovej pohotovosti. Tí si uvedomujú, že ak by cúvli, stratia mandát. Železničiarov podporujú aj samosprávne kraje. A tie, chtiac-nechtiac, riadi zväčša opozícia. Aj to je dobrý dôvod na dvojnásobne opatrný postup zo strany vlády. Preto nechať riešenie na vedení železníc a ministra, je skôr pchanie hlavy do piesku, ako uvedomenie si tvrdej reality.

Andrej Pokojný