Už vieme ako na chudobu?

V troch mestách SR si už samospráva a tretí sektor dôverujú

Sprievodným javom projektu, o ktorom bude reč, je to, že v mestách, kde pôsobil ako skúšobný, začali otvorene používať slovo „chudoba“. Napriek tomu ju však dosiaľ vieme len ťažko kvantifikovať. Veď jediný číselný údaj o chudobe, ktorý dnes na Slovensku jestvuje, je počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Povedala nám to Elena Michaldová, generálna riaditeľka sekcie sociálnej pomoci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Jej informácia súvisí s projektom inštitucionálneho rozvoja na riešenie hmotnej a sociálnej núdze, ktorý spoločne iniciovalo a financovalo Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj (DFID) Veľkej Británie a MPSVR SR. Podľa mienky všetkých zainteresovaných sa ním podarilo urobiť prvé dôležité kroky na vypracovanie spoločného memoranda za sociálne začlenenie, ktoré Slovensko ako kandidátska krajina musí vypracovať do roku 2005. Ako zdôraznila britská expertka Angela Taylorová, dôležitá je dôkladná analýza skutočných príčin, ktoré spôsobujú chudobu. Tie totiž nemusia byť v každej krajine rovnaké. Na Slovensku sú chudobou ohrození hlavne nezamestnaní, rodiny s nekvalifikovanými živiteľmi, neúplné rodiny a osamelí starí ľudia. Pritom však okrem 600-tisíc poberateľov sociálnej dávky tu môžu byť aj ďalší ľudia postihnutí chudobou. Tá totiž nepredstavuje len zlý prístup k finančným zdrojom, je to komplexný fenomén, ktorý zahŕňa aj nedostatok zdravotníckej starostlivosti, nekvalitné bývanie či problémy v prístupe k vzdelaniu. Podľa E. Michaldovej urobili v rámci projektu mnohé analýzy smerujúce k tomu, aby dokázali zachytiť situáciu. Len na základe dôkladnej analýzy je možné vypracovať stratégiu boja s chudobou. A bez tejto stratégie nie je možné čerpať prostriedky zo sociálnych fondov EÚ. Nejde však len o nejaké administratívno-byrokratické papierovanie. Podstatou projektu bolo vytvoriť priestor na spoluprácu verejnej správy a mimovládnych organizácií, ako aj naučiť ľudí z nich písať projekty a získavať finančné prostriedky. Ako potvrdil národný koordinátor projektu Martin Čatloš z AJS Management Slovakia, ktorá realizovala projekt v spolupráci s Birks Sinclair & Associates Ltd. (BSA) z Veľkej Británie, v skúšobných mestách Humenné, Michalovce a Lučenec sa podarilo najmä rozvinúť partnerstvo a spoluprácu na miestnej úrovni. Práve to robilo dosiaľ problémy, okrem iného i pre istú dávku nedôvery, ktorú k sebe pociťovali predstavitelia verejnej správy a mimovládnych organizácií. Napokon však pochopili potrebu spolupráce a dokázali si pre ňu vytvoriť priestor. „Ich úlohou bolo riešiť problémy sociálneho vylúčenia a priblížiť sa klientom. Naučili sa ako stanoviť sociálne priority, ako pripravovať projekty a získavať finančné prostriedky,“ pokračuje M. Čatloš. Zástupcovia miestnych pracovných skupín boli na študijnej ceste vo Veľkej Británii a na vlastné oči mali možnosť vidieť, že to, o čom počúvali na školeniach, naozaj funguje. „Finančne sme podporili 19 projektov, takže to sami vyskúšali v praxi,“ dodáva ešte národný koordinátor, spokojný s tým, že sa v týchto troch mestách podarilo vytvoriť zastrešujúce organizácie pre mimovládny sektor, ktoré sa stali silným partnerom pre verejnú správu. Tomu vlastne predchádzala zmena na samotnom ministerstve, ktoré sa podľa S. Birksa, riaditeľa BSA, reštrukturalizuje a mení svoj systém práce v tom smere, ako sa chápe v Európskej únii. „Regionálna verejná správa, ktorá sa cítila osamotená a izolovaná pri riešení problémov občanov, našla spôsob ako komunikovať a spolupracovať s ministerstvom. Miestna samospráva a mimovládne organizácie spoločne našli spôsoby, ktoré menia život jednotlivcov,“ pokračoval Stace Birks. „Táto spolupráca by mala vyústiť do zlepšenia života tých najchudobnejších,“ dodal. A o to vlastne ide.

Zuzana Krútka