Nárek podniky nezachráni

Komentuje Eleonóra Bujačková

Zvyšovanie úrokovej miery je zvyčajne signálom na reptanie väčšiny slovenských výrobcov volajúcich po intervenciách, ochranných opatreniach. Čo by sa však stalo s takýmito podnikmi, keby sa z ničoho nič ocitli v ekonomike Nemecka či Švajčiarska? Cena tamojšej ľudskej práce by ich asi prinútila vyhlásiť bankrot. Niekde tu je pes zakopaný. Slovenské firmy nepríjemne často nie sú schopné konkurovať západoeurópskym rivalom inak než cenou. To je málo. Pritom riešenie existuje. Ak sú produkty techniky kvalitné a na oko vzhľadné, kupujúci často majú tendenciu kúpiť si peknú vec skôr než iba produkt technicky na úrovni. Analytici s trochou irónie vravia, že výrobcovia uterákov, hasiacich prístrojov, automobilových doplnkov či ceruziek a pod. si budú môcť dovoliť nielen oddýchnuť, ale dokonca zdvihnúť marže. Jediná investícia je do duševnej práce nadaného dizajnéra. Mnoho slovenských výrobcov má stále tendenciu podceňovať alebo i odmietať pridanú hodnotu vytvorenú duševnou prácou. Ako by si zachovávali inštinkty ohýbačov plechov. To, na čo si nemôžu siahnuť, im predsa nemôže pomôcť. Za dodávku materiálu radi zaplatia, za technický nákres alebo návrh nového produktu sa im už platiť nechce. Pretože to tak robia už roky, nemožno sa čudovať, že novátori, výskumníci a inžinieri nemajú veľa chuti s nimi spolupracovať. Zabúdame na zásadné, že i keď spoločnosť nie je sama schopná inovovať, často jej nič iné nezostane, pokiaľ chce prežiť.

Tlak konkurencie a definovaný životný cyklus produktov umožňujú prezieravému manažmentu včas identifikovať príležitosti na trhu a obsadiť ho skôr ako konkurencia. V krajine, ktorej počet obyvateľov je menší než populácia Moskvy a hrubý domáci produkt iba o niečo vyšší ako v Bangladéši, sa možno právom domnievať, že export na ďalšie trhy od začiatku podnikania by mal byť životnou nevyhnutnosťou. V mnohých podnikoch je zarážajúca neochota vedenia investovať do vlastných kľúčových ľudí. Obchodníci nevedia poriadne cudzie jazyky, nehovoriac o chabých znalostiach a obchodných zvykoch, ale i kultúre možných partnerov. Hoci veľa podnikov už prešlo slzavým údolím reštrukturalizácie, prepúšťania a znižovania nákladov. Pravdou však je, že v mnohých prípadoch sa zastavila na polceste alebo sa dokonca ani nezačala. Pripojme k tomu často neefektívne zaobchádzanie s podnikovými financiami a začne byť jasné, že máme viac práce pred sebou než za sebou.