Treba sa vedieť dohodnúť

Komentuje Zuzana Krútka

Základný kódex pracovnej legislatívy, Zákonník práce, je už dlhší čas v centre pozornosti tých, čo zamestnávajú, i tých, čo sa zamestnávajú, a zrejme sa to tak rýchlo nezmení. Po vážnych výhradách, ktoré na jeho adresu vzniesli zamestnávatelia, po tom, čo si aj viaceré politické strany osvojili myšlienku, že súčasná podoba zákona bráni zvýšeniu zamestnanosti, plynú práve posledné dni určené na pripomienkovanie návrhu novely. V celom rade paragrafov, ktoré doteraz nespôsobovali problémy, ide len o spresnenie, štylistické úpravy, ktoré robia text zrozumiteľnejším a jednoznačnejším. Zamestnancov i zamestnávateľov najviac zaujíma dĺžka pracovného času, možnosti rozvrhnutia práce podľa aktuálnej alebo sezónnej potreby, množstvo nadčasov, ako aj spôsoby a dôvody rozviazania pracovného pomeru. Navrhuje sa možnosť uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú najviac na päť rokov. Spružneniu prijímania ľudí do práce na kratšie časové úseky by mal napomôcť personálny lízing, pri ktorom bude zamestnanec personálnej agentúry pracovať pre iné firmy, administratívne nenáročným by sa malo stať uzatváranie pracovných pomerov na menej ako 15 hodín týždenne. Na strane zamestnancov sú obavy zo zneužívania voľnejších pracovných úväzkov, najmä z toho, že pri hromadnom využívaní pracovného pomeru na dobu určitú nebudú mať nárok na odstupné. Ostatne, ak chce pracovník pôžičku, banka vyžaduje pravidelný príjem z pracovného pomeru na dobu neurčitú. Ostáva veriť, že aj peňažné ústavy a organizácie splátkového predaja budú schopné pružne upraviť svoje kritériá.

Dôvody, pre ktoré môže dať zamestnávateľ výpoveď, sa rozširujú aj o nedosahovanie požadovaných pracovných výsledkov. Dôležitou zmenou oproti platnému stavu je umožnenie paralelnej existencie odborových organizácií aj zamestnaneckých rád na pracoviskách, podľa súčasne platnej verzie v okamihu vzniku odborovej organizácie zamestnanecká rada zaniká. Pritom v súlade s európskymi zvyklosťami právo kolektívne vyjednávať zostáva odborovej organizácii. A práve to bude pri schválení nového Zákonníka práce dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Samotný Zákonník práce stanovuje totiž len základné štandardy, v jednotlivých odvetviach a na konkrétnych pracoviskách je možné dohodnúť viac, hoci aj odstupné pre tých, čo majú zmluvy na dobu určitú. Zamestnávateľov nebude teda nútiť zákon, aby boli ústretoví k svojim zamestnancom, jedni aj druhí však budú musieť viac ako kedykoľvek predtým dokázať viesť sociálny dialóg tak, aby bol prospech z neho obojstranný.