Globalizácia a problémy podnikov

Tohtoročná májová medzinárodná konferencia o nedostatkoch globalizácie, ktorá sa konala v Ríme z iniciatívy zoskupenia Glocal Forum, poukázala na akútnu potrebu zapojenie miestnych predstaviteľov do globálnych otázok. Presnejšie povedané, Glocal Forum vyzýva lokálne vlády, aby sa spájali a spolupracovali s medzinárodnými inštitúciami ako Svetová banka, OSN a súkromný sektor. Jedine tak globalizácia, ktorá sama osebe neprináša mier či stabilitu, môže byť spravodlivejšia a zaujímavá aj menšie regióny. Jedine tak sa globalizácia pretransformuje na „glokalizáciu“ - globalizáciu aj na lokálnej úrovni.

Táto výzva nie je nezaujímavá ani pre strednú Európu, čo je z hľadiska celosvetových globalizačných trendov naozaj iba lokálna úroveň. Globalizačné a integračné tendencie predstavujú pre ekonomiku SR a jeho susedov určitú hrozbu. Lebo na rozdiel od ekonomík vo vyspelých krajinách EÚ sa naše hospodárstvo vyznačuje nižšou úrovňou rozvoja, zaostalosťou niektorých regiónov v infraštruktúre a nevhodnou štruktúrou odvetví, zdedenou z minulého režimu. To sú okrem iného aj závery septembrovej medzinárodnej vedeckej konferencie „Slovenská ekonomika v európskom kontexte“, ktorá sa konala v Banskej Bystrici.

Ekonómi zo Slovenska, z ČR a Maďarska zhodne skonštatovali, že globalizácia prináša problémy všetkým podnikom. Závisí len od toho, ako rýchlo sa jednotlivé firmy dokážu prispôsobiť a reagovať na zmenené konkurenčné podmienky na trhu. Malý a stredný podnikateľský sektor sa musí podľa účastníkov spomínaného vedeckého fóra preorientovávať z hmotno-energetického nazerania na podnikateľskú činnosť na nehmotno-informačné činnosti, ktoré majú budúcnosť. Ináč malí a strední podnikatelia rýchlo zaniknú v spleti nadnárodných a transkontinentálnych gigantov a reťazcov, čím sa z procesu globalizácie stane skôr „gobbleizácia“ - požieranie menších väčšími.

Okrem spomínaného preorientúvania by sa mal sektor malého a stredného podnikania v našom regióne rozvíjať najmä vo forme sieťového podnikania (počítačové technológie) a profesijne formovať všetkých zamestnancov, nielen manažérov, aby sa komunikácia slovenskej podnikateľskej sféry s podnikateľmi z jednotlivých krajín EÚ a ostatného sveta stala realitou. Hlavnou úlohou štátu v tomto smere - štát z tohto procesu vylúčiť nemožno - je vytvoriť stabilnú a jasnú legislatívu, aproximatívnu legislatíve štátov EÚ a predovšetkým novelizovať zákon o štátnej pomoci malému a strednému podnikaniu, ktoré tvorí kostru spoločnosti.