V prúde čias

Kardinál J. Ch. Korec

...Po desiatich rokoch Slovenskej republiky zisťujeme, že štát je úloha, nie cieľ, že národom, ani nášmu národu nestačí k plnému životu samostatná sloboda ani samostatný štát. Slobodu i štátny život je potrebné napĺňať tvorivým životom - pravdou, spravodlivosťou, solidaritou a vytrvalou snahou o spoločné dobro...

Na druhej strane nás trápia aj neduhy, ba aj neresti. Bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní stále chudobnejú, my sa na to dívame a nie je isté, či robíme všetko, aby sme najmä chudobným účinne pomáhali. Máme ťažkosti so školstvom a výchovou detí. Máme ťažkosti so zdravotníctvom, najmä pokiaľ ide o chudobnejších ľudí. A tieto ťažkosti vznikli a vznikajú často aj našou vlastnou vinou. Sloboda sa aj u nás zneužíva na šírenie úpadkovej kultúry... To ide ťažko a spolu dohromady s naším slovenským dvojkrížom. Valia sa na nás vlny položivočíšnej kultúry vášní, hýrivej spotreby, pretvárky, násilia, nenávisti a teroru, maskované tzv. ľudskými právami...

Náš človek nedávno napísal: „Pribúdajú posilňovne, na posilňovanie svalov, ale ubúdajú knižnice. V mnohých telách sa neposilňuje duch. Naši spisovatelia a umelci nešíria a nemajú možnosť dotvárať kultúrou náš život.“ Áno, to sú naše nedostatky! A máme aj primnoho nezamestnaných a chudobných ľudí, na ktorých nesmieme zabúdať. Čaká nás teda aj v budúcnosti mnoho úloh. Slovenská republika bude pre nás požehnaním vtedy, keď ju budeme mať radi a keď sa v jej mene budeme usilovať o spoločné dobro všetkých...

Národy žijú dnes v strachu pred terorizmom, ktorý vybuchuje na všetkých kontinentoch a na všetkých stranách sveta. Tento terorizmus je bezuzdný, otrasný a nevypočítateľný. Nenávisť plodí nenávisť, pomsta vyvoláva pomstu a ich špirála vyúsťuje do nepríčetnosti. No ľudia a národy sa dnes trasú strachom nielen pred terorizmom, ale trasú sa aj strachom z možnej vojny, ktorej dôsledky nevie nikto vyrátať a predvídať. Svätý Otec vo svojom Posolstve určuje podstatné podmienky obnoveného života v mieri ako pevné piliere tohto života v mieri. Týmito piliermi môže byť podľa neho len pravda, spravodlivosť, sloboda a áno aj láska.

Pravda sa stane základom pokoja, keď tu bude hlboké vedomie dôstojnosti života človeka, keď si každý bude uvedomovať nielen svoje vlastné práva, ale aj svoje záväzky voči iným. Spravodlivosť bude utvárať pokoj, keď bude každý konkrétne naplno rešpektovať práva druhých, jednotlivcov i národov. Láska sa stane kvasom mieru, keď budeme vnímaví k potrebám iných a nielen k svojim vlastným materiálnym a duchovným potrebám a sloboda umožní pokoj vtedy, keď sa ľudia budú riadiť svedomím a rozumom a keď prijmú zodpovednosť, plnú zodpovednosť za svoje činy...

Dnes panuje strach pred terorizmom i strach pred vojnou a ozývajú sa aj rozličné hlasy, ako zabraňovať jednému i druhému. V posledných týždňoch sa vynorili varovné hlasy nielen proti terorizmu, ale aj proti vojne. Či je to účinný, dobrý a správny prostriedok proti terorizmu? Veď vojna je posledný z posledných extrémov záchrany života jednotlivcov i národov. A je nevypočítateľná... Svätý Otec pri požehnaní Urbi et Orbi pred niekoľkými dňami, hoci nespomenul priamo Irak, povedal: „Treba raz navždy skoncovať s nezmyselnou špirálou slepého násilia... Treba skoncovať s tlejúcimi konfliktami, ktorým sa možno spoločným úsilím všetkých vyhnúť. Predovšetkým stále ešte vyjednávaním.“

...Svätý Otec spomenul nenávisť na Blízkom východe a potrebu utlmiť ju. Spomenul Afriku, kde zúria ničivé hladomory a neľútostné boje, ničiace bohatstvo krajín. Hovoril o Latinskej Amerike a Ázii, kde politické, hospodárske a sociálne krízy ohrozujú pokoj rodín a národov. Trvalý pokoj môže vyrastať len z pravdy, spravodlivosti a slobody, keď sa opiera o Boží poriadok.

My si uvedomujeme, že prikrátko trvá pokoj sveta, keď ľudia nechcú pokoj Boží.

(Kardinál Ján Chryzostom Korec na slávnostnej omši k Novému roku v Nitre.)