Také máme pozície vo svete

Na úroveň európskeho priemeru až o tridsaťpäť rokov?

Slovenská republika nepatrí svojou rozlohou ani počtom obyvateľov medzi velikánov. Nie je však bezvýznamným štátom. Máme bohatú históriu, krásnu prírodu, množstvo pamiatok i múdrych ľudí. Slovensko však neoplýva surovinovým bohatstvom, ktoré by nám zaručovalo ľahšie živobytie. Nie je teda jednoduché charakterizovať náš štát z hľadiska ekonomickej vyspelosti. Kam zaradiť Slovenskú republiku? Na svete je dnes 191 štátov. Niektoré veľmi vyspelé, iné stredne vyspelé a niektoré veľmi zaostalé. Medzi tie posledné rozhodne nepatríme. Žiaľ, ani medzi vyspelé. Aj keď v mnohých základných ukazovateľoch sa situácia podstatne zmenila a napovedá o našom raste. Pred prahom EÚ je hodnotenie vyspelosti našej krajiny zaujímavé aj pre našich budúcich „kolegov“. Pokúsili sme sa teda zaradiť Slovenskú republiku na správne miesto v medzinárodnom porovnaní prostredníctvom niektorých ukazovateľov. Tak napríklad pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, Slovensko je spolu s Lotyšskom a so Slovinskom krajinou, ktorá najviac využíva obnoviteľné zdroje. Tie tvoria takmer 18 percent celkovej spotrebovanej energie. V EÚ je to iba 15 percent. Horšie sme na tom pokiaľ ide o počítače, máme ich dvakrát menej ako v únii, naopak s 15 osobnými počítačmi na 100 obyvateľov sme lepší ako ČR (14). Celkom sme prepadli, pokiaľ ide o počet nemocničných lôžok, na stotisíc obyvateľov pripadá asi tisíc lôžok. Priemer v únii je 630 lôžok. Ani v kategórii cena pracovnej sily to nie je optimistické porovnanie. Na Slovensku je to približne 3,06 eura na hodinu, lacnejšia je iba v Litve a Lotyšsku. Naopak Slovinsko sa približuje s 9 EUR k vyspelejšej Európe. Slabou náplasťou môže byť konštatovanie, že v spotrebe alkoholu stále „bodujeme“ v prvej desiatke. Porovnanie s vyspelými krajinami nevyznieva pre Slovensko pozitívne. Spolu s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy dosahujeme asi 35 % priemeru hrubého domáceho produktu na hlavu v EÚ, naše priemerné platy len 20 %. Ako rýchlo tieto rozdiely odstránime, bude v prvom rade závisieť od schopnosti vládnych predstaviteľov vybudovať dôveryhodný systém ekonomických a právnych noriem. Proces vyrovnávania sa vyspelému európskemu priemeru nám bude trvať dlho - súčasné štúdie hovoria v priemere o 35 rokoch. Bolo by však dobré uvedomiť si, že členstvo v únii neznamená v žiadnom prípade ani automatický, ani rýchly rast životnej

Eleonóra Bujačková