O nemocnici v centre mesta

Rozhodnutím ministra zdravotníctva R. Zajaca sa od 1. januára 2003 opäť rozdeľuje pred rokom zlúčená Fakultná nemocnica Bratislava a Nemocnica v Ružinove. Zlúčenie, ktoré sa konalo pred rokom, narazilo na odpor zamestnancov a vzbudilo veľkú pozornosť médií. Nezaškodí si trochu zrekapitulovať „peripetie“, ktoré boli okolo fakultnej nemocnice za posledné roky. Je najvýznamnejšia nemocnica na Slovensku, je tu najväčšia koncentrácia lekárskych „mozgov“ a význam má aj historický, pretože v nej vznikli prvé zárodky modernej medicíny u nás. Jej hlavný areál je situovaný na Mickiewiczovej ulici, okrem toho ďalšie kliniky sú umiestnené v deviatich rôznych budovách v centre mesta. Za posledné desaťročia existovali rôzne projekty jej rozvoja, najrozsiahlejší sa týkal vybudovania nového komplexu na Rázsochách (smer Lamač), so stavbou ktorého sa začalo v roku 1987, avšak po rozhodnutí ministra zdravotníctva Alojza Rakúsa v roku 1990 sa výstavba zastavila (sistácia). Do starého areálu sa pod zámienkou vidiny novej nemocnice neinvestovala do budov prakticky ani koruna a areál postupne chátra. Fakultná nemocnica je však stále zaujímavá pre rôznych „obchodníkov“, ktorí by radi získali jej lukratívne budovy, ako aj areál na Rázsochách, ktorý je situovaný na južných svahoch Karpát a leží na jedných z najkrajších pozemkov v Bratislave. Tu niekde bude kľúč k nasledujúcim udalostiam.

V časoch ministra Tibora Šagáta (1999) vznikol projekt presťahovania Fakultnej nemocnice do Petržalky. Petržalská nemocnica však absolútne nevyhovuje potrebám výučby a vedy na Lekárskej fakulte UK (LFUK), preto sa tam mal vybudovať ďalší pavilón s vyše 500 lôžkami. Táto súčasť projektu bola veľmi zaujímavá, veď

stavanie a narábanie

s investičnými prostriedkami je pre mnohých vedúcich pracovníkov tá „najlukratívnejšia“ činnosť. Keď sa dali na stôl všetky argumenty, zistilo sa, že tento variant je nereálny a v mnohých častiach zavádzajúci (napríklad finančné prepočty a časové harmonogramy). Navyše, LFUK stále trvá na dokončení novej Fakultnej nemocnice na Rázsochách, kde majú byť vybudované aj objekty pre teoretické ústavy LFUK.

Keď bola prvá hrozba likvidácie fakultnej nemocnice zažehnaná, všetko sa začalo odznova príchodom ministra Romana Kováča. To, čo sa nepodarilo predchodcovi, chcel dokončiť on sám a v októbri 2000 bol na stole nový ideový plán na presťahovanie fakultnej nemocnice, tentoraz do Ružinova. Opäť sa roztočil ten istý kolotoč - nesúhlas LFUK, pretože Nemocnica v Ružinove nevyhovuje jej potrebám a opäť v pozadí príležitosť pre „betónovú loby“, navrhovali pristavať nový pavilón s vyše 400 lôžkami. Po niekoľkých návštevách riaditeľov oboch nemocníc na ministerstve zdravotníctva veci uviazli na mŕtvom bode na jar 2001 a pri poslednej audiencii sa rozhodlo, že sa problém bude riešiť po tom, čo sa vykoná medzinárodný audit, ktorý má projekt zlúčenia Fakultnej nemocnice Bratislava a Ružinova posúdiť. Audit sa nekonal, ale v novembri 2001 začal konať

minister osobne

a veci sa diali doslova z večera do rána. V stredu 28. 11. 2001 na ministerstve zasadla 4-členná „úderná jednotka“ - minister, dvaja generálni riaditelia sekcií a jeden exposlanec NR SR a rozhodli, že „fúzovať“ sa predsa len bude. Na druhý deň 29. 11. 2001 na 15. hodinu si minister prizval oboch riaditeľov nemocníc a oznámil im, že sa nemocnice budú zlučovať, pravdepodobne od 1. januára 2002. Ďalší deň v piatok 30. 11. 2001 popoludní obaja riaditelia na ministerstve zdravotníctva dostali dekrét o zlúčení od nasledujúceho dňa, soboty 1. decembra 2001. Celý priebeh zlučovania bola skutočná ukážka „profesionálneho“ prístupu zodpovedných, bez cieľového projektu, bez analýz ekonomických a personálnych vplyvov, bez súhlasu LFUK atď.

Okrem obsahovej stránky zlúčenie nemocníc malo aj viacero technických faux pas. Zlúčenie sa nepreberalo na operatívnej porade ministra a napríklad štátny tajomník sa o zlúčení dozvedel až z médií v pondelok 3. decembra. Porušilo sa niekoľko zákonov, porušil sa zákon o rozpočtových a príspevkových organizáciách, ktorý takéto operácie povoľuje len k 1. januáru alebo 1. júlu kalendárneho roka (z dôvodu finančnej závierky), nebol súhlas ministerstva financií, porušil sa Zákonník práce, ktorý udeľuje informovať o každej organizačnej zmene minimálne mesiac dopredu. Porušili sa aj

základné princípy

manažmentu zmien, ako aj princípy slušnosti. Nebol vypracovaný cieľový projekt, organizačný poriadok novo vzniknutej inštitúcie, ešte niekoľko mesiacov po zlúčení sa nevedelo, kto je komu podriadený a aké má kompetencie. Mnohé sľuby dané ministrom sa vôbec nesplnili, napríklad že Ružinov „povýšený“ na fakultnú nemocnicu dostane viac financií. Opak bol pravdou, v priebehu troch mesiacov príspevok na obe nemocnice bol nižší ako pred zlúčením len pre pôvodnú Fakultnú nemocnicu na Mickiewiczovej Zlúčením vzniklo neriaditeľné monštrum, rozrástla sa administratíva, vzniklo viacero riadiacich medzičlánkov s novými funkciami, celý experiment stál veľa peňazí (len nové pečiatky v Ružinove vyše 300-tisíc Sk). Vznikla tenzia medzi zamestnancami a všetci čakali na nového ministra, že rozhodnutie o zlúčení, ktoré prinieslo viac zla ako dobra, zruší.

Preto sa dalo čakať, že rozhodnutie nového ministra zdravotníctva všetci privítajú s úľavou. Čo sa týka podstaty, čiže opätovné rozdelenie na dve inštitúcie, určite áno. Je tu však niekoľko „ale“. Akoby sme sa nechceli poučiť z histórie a z chýb predchodcov, opäť sa zopakovala tá istá pesnička. Znovu sa porušuje Zákonník práce, nie je dostatočná informovanosť, rozhodnutie prišlo deň pred Štedrým večerom, jediné, čo sa dodržalo, je rozdelenie k správnemu dátumu (1. január) a súhlas ministerstva financií. Opäť sa neurobil audit, nevypracovali sa ekonomické a personálne

vplyvy zlúčenia,

ani nového rozpojenia. Dodnes nevieme, čo vlastne zlúčenie prinieslo, autori a podporovatelia pôvodného projektu fúzie sa tvária, akoby sa nič nestalo. To, že celý experiment stál mnoho miliónov, asi nikoho netrápi. Kde sú a čo hovoria dnes všetci „reformátori“ z roku 2001? Okrem jedného (ministra) zostávajú na svojich miestach a niektorí boli dokonca ešte aj povýšení. Súčasné rozdelenie sa navyše uskutočňuje nie šťastným spôsobom, ruší sa totiž celá inštitúcia fakultnej nemocnice a vytvárajú sa dva nové subjekty. Každý manažér vie, čo to znamená - nové IČO, prepracovanie všetkých zmlúv, nové zamestnanecké pomery atď. Pritom sa ponúkala veľmi elegantná metóda, zrušenie protiprávneho rozhodnutia z 30. 11. 2001. Za tých okolností by sa však museli vyvodiť dôsledky a osobná zodpovednosť za protiprávny krok, škody, ktoré z toho nastali. Pravdepodobne tomuto sa vedenie rezortu chcelo vyhnúť, veď sú všetci z jedného košiara.

MUDr. Juraj Štofko

PHD, MBA