A pozitívna diskriminácia?

Takmer nulová podpora obnoviteľným zdrojom energie

Hoci Európska únia zvyšuje tlak na čoraz širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v jej členských krajinách, na Slovensku je táto téma stále na vedľajšej koľaji. Kompetentní síce už roky zdôrazňujú význam racionálneho využívania energie a obnoviteľných zdrojov energie, ale stále zostáva len pri proklamáciách. A to aj napriek faktu, že energetická náročnosť (vypočítava sa na základe menovej hodnoty HDP a úrovne spotreby energie) je na Slovensku 3,2-krát vyššia, ako je priemer v EÚ. Dokonca SR má najvyššiu energetickú náročnosť aj v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Hoci sa na tomto prvenstve podieľa najmä štruktúra priemyslu, zdedená z minulosti (ťažký priemysel spotrebúva okolo 48 % všetkej energie), predsa len systémové opatrenia na zmenu trendu stále nie sú zavedené v praxi. Aj keď sa viac ako 90 % primárnych zdrojov energie dováža zo zahraničia, čo sa logicky negatívne odzrkadľuje na zahraničnoobchodnej bilancii. Pripomeňme, že aj v minulom volebnom období zostal „len na papieri“ zákon o energetickej efektívnosti či návrhy na zavedenie tzv. dane zo spotrebovanej energie alebo založenie tzv. Fondu úspor energie. Postupne sa znižoval aj objem financií zo štátneho rozpočtu na podporu úspor a obnoviteľných zdrojov až na 30 mil. Sk ročne a vlaňajším rokom dokonca tento program zanikol. V tejto súvislosti vystupuje do popredia i ďalší paradox - ani uvedených 30 mil. Sk sa nevyužilo, lebo projekty neboli predložené v takej podobe, aby mohli získať podporu. Vzhľadom na daný neuspokojivý stav už bývalý minister hospodárstva Ľ. Harach inicioval vypracovanie Národnej štúdie energetickej efektívnosti. S podporou Svetovej banky a jej odborníkov sa na nej podieľalo Energetické centrum Bratislava a ďalšie spoločnosti a organizácie nielen zo SR, ale aj zo susedného Rakúska. Ukončili ju koncom minulého roka. Z jej záverov vyplýva, že konečná spotreba energie na osobu je v SR nižšia v porovnaní s krajinami EÚ, ale bude postupne rásť. Do roku 2012 sa celková spotreba energie zvýši približne o 6,8 %. Preto je nevyhnutné prijať aktívnu energetickú politiku. Tá by mala obsahovať konkrétne opatrenia na elimináciu negatív, ktoré môže rast spotreby prinášať. Štúdia odkrýva politické, právne a regulačné bariéry a navrhuje zaviesť celý rad nových nástrojov do praxe. A to na základe skúseností vo vyspelých štátoch sveta. Jej autori ponúkajú dokonca dve alternatívy - dosiahnutie vysokých a nízkych cieľov energetickej politiky. Nízke ciele by predstavovali 11,6-percentné zníženie celkovej spotreby energie a vysoké ciele by predstavovali 13,6-percentné zníženie celkovej spotreby energie. Nízke ciele by umožnili dosiahnuť 88-percentný nárast využívania obnoviteľných zdrojov energie a vysoké až 130-percentný nárast, ktorý by vlastne zabezpečil pripojiť sa k trendu v EÚ. Veď energia z obnoviteľných zdrojov energie predstavuje na Slovensku v súčasnosti len asi 3 % celkovej spotreby. Potenciál je však niekoľkonásobne väčší. Najmä pokiaľ ide o využívanie biomasy a geotermálnej energie. Okrem využitia rôznych druhov zahraničnej pomoci si realizácia nízkych cieľov vyžiada aj podporu štátu. Pre sektor energetiky by sa malo vyčleniť ročne zo štátneho rozpočtu od 560 do 700 mil. Sk. Aj keď to pri problémoch v školstve, zdravotníctve atď. vyzerá na prvý pohľad na veľa peňazí, v konečnom dôsledku by požadovaná podpora

priniesla ovocie

pre celé národné hospodárstvo. Zníženie dovozu energie odhadujú odborníci medzi 8 % (nízke ciele) a 12 % (vysoké ciele). Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že ročná domáca spotreba plynu je okolo sedem miliárd kubíkov, tak 8-percentné úspory nie sú vôbec zanedbateľné. Implementácia podnetov zo štúdie do života by zároveň vytvorila podmienky na vznik okolo 10-tisíc nových pracovných miest. Samozrejme, racionalizácia spotreby a širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie by prinieslo aj pozitívne vplyvy na životné prostredie. Úsporu emisií CO2 odborníci odhadujú približne na deväť miliónov ton (nízke ciele) a až 16 miliónov ton (vysoké ciele), čo má význam z hľadiska plnenia záväzku, ktorý pre Slovensko vyplýva z Kjótskeho protokolu. Na druhej strane však tiež treba povedať, že podobne ako v krajinách EÚ, ak štát má viditeľne podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, musí odniekiaľ peniaze zobrať. Obyčajne ich „vyzbiera“ v cenách za elektrinu a plyn. Dôvod je jednoduchý, ak majú obnoviteľné zdroje fungovať efektívne,

výkupné ceny

treba dotovať. Inak by sa podnikať s biomasou, malými vodnými elektrárňami, geotermálnou energiou, slnečnými kolektormi a pod. nevyplácalo. Vo zvýšení cien elektriny, ktoré platí od 1. januára tohto roka, už vlastne spotrebitelia doplácajú na podporu obnoviteľných zdrojov 1 %. To však zrejme nebude stačiť. Opäť to potvrdzujú skúsenosti zo zahraničia. A tak sa dá očakávať, že v budúcich rokoch sa podpora obnoviteľných zdrojov výraznejšie podpíše pod rast cien energií.

Zdena Rabayová