Hillary záchranou?

„Chcem byť zástancom obyčajných ľudí,“ uviedol včera demokratický senátor pre Severnú Karolínu John Edwards (49) pre televíziu NBC, avizujúc svoju kandidatúru na prezidentský post. V kampani pred primárkami sa tento súdny advokát a multimilionár bude zameriavať na otázky občianskych práv a netají sa ani nespokojnosťou so súčasnou politikou daňových škrtov. Edwardsovým plusom môže byť, že prichádza z juhu, odkiaľ vzišli posledný traja demokratickí prezidenti - Bill Clinton, Jimmy Carter a Lyndon Johnson. Hendikepom je nedostatok skúseností.

Americkí demokrati teda nemali čas ani sa spamätať z mimoriadne nepríjemnej prehry v novembrových voľbách do Kongresu, už hľadajú vhodného kandidáta pre prezidentské voľby v roku 2004. Ide o viac ako zložitú úlohu, keďže strana potrebuje presvedčivého lídra, ktorý by v jedinečných podmienkach teroristického ohrozenia dokázal byť zdatným súperom Georgovi W. Bushovi. No a takúto osobnosť nezoženiete zo dňa na deň.

Okrem Edwardsa svoju účasť v demokratických primárkach oznámil massachusettský senátor John Kerry a guvernér Vermontu na dôchodku Howard Dean. Najmä Kerry, ktorý ostro kritizuje Bushovu politiku na Blízkom a Strednom východe a prikláňa sa za zrušenie trestu smrti, si doteraz pomerne dobre vedie v prieskumoch verejnej mienky medzi stúpencami Demokratickej strany. Pravda, kandidatúry veľkých politických kalibrov sa ešte len očakávajú, či už ide demokratického lídra v Senáte Toma Daschleho z Južnej Dakoty alebo connecticutského senátora Joeho Liebermana.

No každý zo spomínaných uchádzačov by podľa prieskumov v súboji so súčasným prezidentom utrpel drvivú porážku. Aj preto sa v americkej tlači čoraz viac špekuluje s možnosťou vstupu newyorskej senátorky Hillary Clintonovej do prezidentských pretekov. V posledných anketách ju až 30 percent demokratických voličov označilo za najvhodnejšieho Bushovho protikandidáta, keď na druhom mieste skončil Kerry s 13 percentami. Niektoré prednosti bývalej prvej dámy sú nesporné. Meno a popularitu si už získala počas ôsmich rokov strávených v Bielom dome, kde navyše ukázala, že si aj v najťažších chvíľach dokáže zachovať dôstojnosť a zdravý rozum. Svojím osobným šarmom, ale aj inteligenciou a vysokým stupňom emancipácie oslovila veľkú časť amerických žien. Počas krátkej politickej kariéry zasa dokázala, že je víťazným typom. Okrem toho môže počítať s manželovou pomocou a konexiami pri získavaní často rozhodujúcich finančných príspevkov na kampaň.

No je tu háčik. Hillary Clintonová zatiaľ odmieta kandidovať. Podľa analytikov docenila, že je na takýto krok príliš skoro a že by v súčasných neštandardných podmienkach bolo veľkým rizikom vyjsť na súboj s Bushom. Preto je pravdepodobnejšie, že sa bývalá prvá dáma pokúsi o návrat do Bieleho domu až v roku 2008. Ak teda nepodľahne pokušeniu a volaniu voličov, Amerika si zrejme na prvú prezidentku v histórii ešte chvíľu bude musieť počkať.

Rastislav Boldocký