Hospodársky denník
USD38,352 Sk
EUR41,719 Sk
CHF28,416 Sk
CZK1,327 Sk
  Štvrtok  30.Januára 2003

Nezabudnite, že máte „bonzovať“

Čo všetko ukladá zákon pod svojím ustanovením získavať informácie

V predposledný deň januára čaká podnikateľov, ale aj iných daňovníkov jedna z viacerých povinností. Je ustanovená zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o správe daní a poplatkov, ktorý v § 32 zabezpečuje pre správcov dane súčinnosť tretích osôb pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Týmito tretími osobami sú napríklad rozličné štátne orgány, súdy, banky, pošty, poisťovne, vydavatelia novín, prepravcovia. V ods. 5 sa ukladá vybraným fyzickým a právnickým osobám, ktoré vykonávajú platby fyzickým osobám oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane a poskytnúť mu tak podklady pre kontrolu, či príjemca platby príjem zdanil. Medzi podnikateľmi sa toto oznamovanie často označuje slovom „bonzovať“, čo je slangový výraz pre udávanie. Citované ustanovenie je

staré ako zákon

sám a prekonalo určitý vývoj. V originálnom znení zákona z roku 1992 sa ukladalo fyzickým a právnickým osobám (všetkým bez rozdielu), ktoré vykonávajú platby fyzickým osobám (bez ohľadu na spôsob platby) a z týchto platieb nezrážajú daň, uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane do 30 dní po skončení polroka. Aj keď zrejme účelom tohto ustanovenia bolo získať informácie o nezdanených platbách od podnikateľov „na ruku“ fyzickým osobám za služby prípadne kúpu produktov či vecí z osobného majetku, jeho štylizácia ukladala v podstate všetkým právnickým, ale najmä všetkým fyzickým osobám oznamovať akékoľvek platby hociktorej fyzickej osobe, čo v skutočnosti zahrnovalo aj celý nákup obyvateľstva v maloobchode, platby služieb od strihania vlasov po stavbu domu, pokiaľ ich prijala fyzická osoba. Nevedno, či sa niekde toto ustanovenie v priebehu roka 1993 uviedlo v celom rozsahu do praxe, rozhodne mu nebola venovaná publicita. V praxi bolo nevykonateľné, čo si našťastie všimli normotvorcovia, pretože zákonom č. 253/1993 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1994 vyňali túto povinnosť z pliec širokej verejnosti a uložili ju výslovne iba podnikateľom. Naďalej sa však vzťahovala na platby všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na výšku platby, dôvod platby a spôsob platby. To zapríčiňovalo podnikateľom nemalé problémy pri spracovaní údajov najmä

o drobných nákupoch

v maloobchode. Napríklad skutočnosť, či obchodník je fyzickou osobou, sa dala zistiť (aj to nie vždy) len porovnaním údajov IČO a DIČ z pečiatky na doklade o zaplatení (právnické osoby majú oba údaje rovnaké). Jednou z ďalších noviel zákona o správe daní a poplatkov (č. 146/1995 Z. z.) s účinnosťou od 20. 7. 1995 bol obmedzený predmet oznámení (hlásili sa platby s výnimkou platieb na obstaranie zásob a to len tie, ktoré u jednej fyzickej osoby presiahli 10-tisíc Sk za kalendárny rok), znížila sa periodicita (oznámenia sa podávali len raz ročne), ale rozšíril sa okruh povinných subjektov, keď povinnosť bola okrem podnikateľov uložená aj osobám s príjmami z inej zárobkovej činnosti a prenájmu. V tomto znení vydržalo „bonzácke“ ustanovenie do 1. 12. 2001. Možno boli zistené nejaké

daňové úniky

pri „obchodovaní“ fyzických osôb so zásobami, za ktoré sa napríklad považujú aj zložky hmotného majetku, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú vstupnú cenu. Zákon č. 493/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 2001 vypustil slová „s výnimkou platieb na obstaranie zásob“, a tak tí daňovníci, ktorí zmenu neprehliadli, znova stáli pred problémom zahrnúť do svojich oznámení za rok 2001 okrem iného aj nákupy v maloobchode, našťastie už len nad 10-tisíc Sk od jedného obchodníka - fyzickej osoby. Pri nasledujúcom hlásení za rok 2002, očakávanom na daňových úradoch do 30. 1. 2003, už je tento problém zažehnaný. Zákon č. 233/2002 Z. z. (účinnosť od 8. 5. 2002), ktorý je osemnástou a zatiaľ poslednou zmenou zákona o správe daní a poplatkov, vyňal z oznamovacej povinnosti bezhotovostné platby a platby doložené dokladom z elektronickej registračnej pokladnice. Súčasne platné ustanovenie § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov teraz znie: „Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb

nezrážajú daň,

sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 10-tisíc Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu, deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná“.

V praxi to znamená:

1. Oznámenia podávajú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej činnosti (poľnohospodári, živnostníci, lekári, advokáti, veterinári, audítori, notári a iní, ktorí podnikajú podľa osobitných predpisov), inak samostatne zárobkovo činné osoby (autori, výkonní umelci, znalci, tlmočníci) a prenajímatelia. Nezáleží na tom, akým spôsobom fyzická osoba určuje svoj základ dane z príjmov. Oznámenie musia podať aj vymenované fyzické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo, ale uplatňujú svoje výdavky percentom z príjmov, prípadne platia paušálnu daň.

2. Oznamujú sa len platby, ktoré neboli zdanené, teda nehlásia sa platby z pracovnoprávnych vzťahov, pri ktorých bol vybraný preddavok na daň zo závislej činnosti alebo z funkčných požitkov, alebo boli zdanené osobitnou sadzbou (nepresahujúce 4000 Sk mesačne).

3. Neoznamujú sa platby, ktoré boli podľa výpisu z bankového účtu uskutočnené bezhotovostne (prevodom alebo platobnou kartou), ktoré sú doložené tlačeným dokladom z elektronickej registračnej pokladnice a platby, ktoré u jedného príjemcu - fyzickej osoby nepresiahli sumu 10-tisíc Sk za kalendárny rok.

4. Vyplatené sumy sa oznamujú vrátane zrážok, ktoré vykonal platiteľ (týka sa napríklad výplat honorárov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu, televízie, ktoré neboli zdanené osobitnou sadzbou, pretože presiahli 4000 Sk mesačne, ale bol z nich zrazený príspevok literárnemu fondu).

5. Subjekt s oznamovacou povinnosťou musí poznať správne osobné údaje príjemcu platby, teda plné meno a priezvisko a miesto trvalého pobytu. Oznámenia sa posielajú daňovému úradu miestne príslušnému podľa trvalého pobytu príjemcu platby. Adresy daňových úradov možno získať na hociktorom daňovom úrade alebo na internetovej stránke www.udr.sk.

6. Podanie oznámení je nepeňažnou povinnosťou povinných subjektov, jej nesplnenie môže byť postihnuté pokutou.

7. Na oznámenia podľa § 32 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov nie sú vydané nijaké tlačivá. Majú formu listu s neformátovaným textom. Termín na odoslanie oznámení za rok 2002 je 30. 1. 2003 (teda nie do konca mesiaca!). Oznámenia termínovo ani obsahovo nesúvisia s priznaním k dani z príjmov ani k iným daniam.

Ing. Tatjana Pecháčová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.