Z ktoréhokoľvek bodu na svete

Pravidelné letecké spojenie je predpokladom oživenia ekonomiky

Rozvoj regiónov je závislý predovšetkým od nich samých. Štát môže len podporiť zaujímavý projekt, ale je nepravdepodobné, že doň nasype priehrštím veľké peniaze. Nemá význam ani čakať na ďalšiu automobilku, s ktorou prídu tisícky pracovných príležitostí. Slovom, regióny si musia poradiť s tým, čo majú k dispozícii, využiť naplno svoj potenciál. Asi tak to chápu aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde v týchto dňoch rezonuje podpora projektu obnovenia pravidelnej leteckej dopravy z letiska Sliač. Za podmienok, že stredné Slovensko nemá vybudovanú diaľničnú sieť, je takéto riešenie o to väčším prínosom pre tamojšiu podnikateľskú sféru, ale aj cestovaniachtivých turistov. Záujem o obnovenie pravidelnej leteckej dopravy

z letiska Sliač

deklarovali v predchádzajúcich dňoch i na stretnutí s predstaviteľmi Banskobystrického samosprávneho kraja. S pôvodnou iniciatívou prišiel pred časom Európsky klub a myšlienky sa rovnako iniciatívne chopili samosprávne orgány. Letisko Sliač malo pravidelné letecké spojenie s Prahou a tým aj s celým svetom ešte v roku 1992. V lepších časoch vybavilo ročne až 40-tisíc cestujúcich a v čase útlmu sa ich počet pohyboval v rozpätí 5- až 10-tisíc pasažierov. Predpokladá sa, že z tejto spádovej oblasti cestuje na iné vnútroštátne i zahraničné letiská ročne asi 46-tisíc cestujúcich v pravidelnej doprave. To potvrdzuje, že potenciál tu je a tým aj opodstatnenosť obnovenia pravidelnej leteckej dopravy. Štatistiky dokumentujú, že v roku 2000 bolo na Slovensku prepravených v pravidelnej leteckej doprave asi 217-tisíc pasažierov. O rok neskoršie sa ich počet zvýšil a vlani to bolo už viac ako 300-tisíc cestujúcich. Ďalších 300-tisíc údajne uniká prostredníctvom viedenského letiska a do štatistiky treba zaradiť

aj pasažierov

z charterových letov a predovšetkým cestujúcich v čase letných dovoleniek. Zástupcovia samosprávneho kraja preto v záujme veci navštívili potenciálneho dopravcu, ČSA v Prahe, a požiadali ho o účasť na pripravovanom projekte. Návšteva smerovala i na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, s cieľom, aby realizátori myšlienky poznali aj názor ministra. Účastníkom stretnutia sa z tohto rezortu dostalo plnej podpory. ČSA sú ochotné vstúpiť do projektu za podmienky, že sa aktívne zapojí aj región. Ich predstavou je, aby sa rovnakou mierou podieľal na strate, ale aj na zisku. V najbližších dňoch by mali byť známe už konkrétne subjekty, ktoré do projektu vstúpia, a následne pôjdu jeho tvorcovia rokovať s leteckým dopravcom. V ČSA vidia partnera, ktorý spája s Prahou celý svet a voľba naň vychádza z niekoľkých aspektov. Jedným z nich je cenový a technicky realizovateľnejší aspekt. Tvorcovia myšlienky majú k dispozícii aj približnú kalkuláciu potrebných nákladov a očakávaného ekonomického efektu. Do úvahy zobrali lietadlo s kapacitou

46 cestujúcich

a vyšlo im, že pri priemernej cene letenky 4800 CZK a 28 cestujúcich na jednej linke by región dosiahol zisk 312-tisíc CZK. Teoreticky možno uvažovať, že keby lietadlo nebolo za sezónu pri 130 letoch obsadené ani jediným cestujúcim, strata by predstavovala 16,848 mil. CZK. Ak by sa aj v začiatkoch projekt javil ako stratový, má predpoklady rýchlo sa dostať do čiernych čísel a nezdá sa, že by mal vzhľadom na potenciál cestujúcich počítať s veľkými rizikami. Vzhľadom na to, že prevažná časť ľudí cestuje ďalej ako do Prahy a slovenský prepravca nerobí tranzitnú dopravu, tak ČSA sa javí ako najvýhodnejší partner. Vyšší územný celok môže na zvládnutie štartu prispieť 2,5 mil. Sk, pričom Správa letísk bude môcť v takejto sume znížiť svoje poplatky, napríklad pristávacie. Zatiaľ je vyšší územný celok rozpočtovou organizáciou, čo inak znamená, že jeho rozpočet je stanovený MF SR a je prísne definované aj použitie prostriedkov. Od začiatku budúceho roka by však podľa vládneho projektu mal byť príjemcom podielových daní a mal by sa začať správať samostatne. Významným krokom bude i transformácia letísk na akciové spoločnosti. Koncom februára by sa malo takto rozhodnúť o piatich letiskách a je záujmom Banskobystrického samosprávneho kraja vstúpiť do takejto spoločnosti s minimálnym podielom 34 percent. Vyriešená je i požiadavka ČSA o finančnej garancii v prípade neúspechu projektu. Dáva ju na základe zmluvných vzťahov Poštová banka. Podľa riaditeľa letiska Sliač Petra Ťapušku na

sliačske letisko

možno dnes priletieť z hociktorého kúta sveta. Technicky je na to pripravené a ani prítomnosť armády jeho civilnú časť nijako neovplyvní. Funkčné letisko tu teda skutočne je a bude len záležať na tom, ako na ponúknutú príležitosť zareaguje miestna podnikateľská sféra. Ale ak to máme hodnotiť podľa jej ohlasu z nedávneho stretnutia s predstaviteľmi samosprávneho kraja, myšlienka obnovy pravidelnej leteckej dopravy zo Sliača je im sympatická a sú za jej realizáciu. Svoju podporu podložila najmä tým, že zahraničných podnikateľov zložité cestovanie na akčné miesta na strednom Slovensku doslova odrádza a pre región a jej obyvateľov je veľmi dôležité, aby mal spojenie s niektorým z európskych letísk.

Peter Farárik