Hospodársky denník
USD38,352 Sk
EUR41,719 Sk
CHF28,416 Sk
CZK1,327 Sk
  Štvrtok  30.Januára 2003

Dá sa na nich dobre zarobiť

Dlhuje vám niekto peniaze? Pošlite mu upomienku, nezabudnite ju však napustiť feromónmi. Pravdepodobnosť, že zaplatí, bude vraj o dvadsať percent vyššia. Čo si ľudia predstavujú pod pojmom feromóny? Väčšinou instantné atraktanty, ktoré spoľahlivo pritiahnu opačné pohlavie. To je, samozrejme, predstava pritiahnutá za vlasy, napriek tomu, že sa potvrdilo, že prinajmenšom zlepšiť náladu tieto látky dokážu. Podľa jednej vedeckej štúdie môžu feromóny skutočne ovplyvniť aj to, či človek zaplatí dlhy. Platobná morálka dlžníkov, ktorým boli zaslané faktúry napustené ľudským feromónom, bola oproti nenavoňaným upomienkam asi o pätinu vyššia. Produkt sa, pochopiteľne, stal okamžite predmetom záujmu najrôznejších vyberačov dlhov. Jednou z najpozoruhodnejších správ, ktorá záujem o ľudské feromóny rozvírila, bolo „znovuobjavenie“ záhadného prídavného čuchového orgánu tzv. vomeronasálneho orgánu u človeka. Tento majú všetky cicavce a vnímajú ním látky, pomocou ktorých si odovzdávajú mnoho informácií, napríklad, že hľadajú partnera, že sú v ruji, alebo dokonca kto je otcom ich mláďat. Vomeronasálny orgán zvierat je malá rúrkovitá štruktúra ústiaca do nosnej dutiny. Jej stena je vystlaná bunkami napojenými na prídavný čuchový lalok mozgu a prostredníctvom neho na hypotalamus, mozgové centrum riadiace mnoho podvedomých činností spätých s reprodukciou a správaním. Ide o celkom iné oblasti mozgu než tie, ktoré spracúvajú podnety vnímané čuchovou výstelkou nosa, ako sú vône potravy či pachy nebezpečenstva. Až pred desiatimi rokmi sa vedci presvedčili, že aj u človeka je vomeronasálny orgán taký bežný ako napr. oči alebo uši. O jeho funkcii však boli pochybnosti, pretože sa nikomu nepodarilo vystopovať jeho nervové spojenie s mozgom. Ak má teda človek vomeronasálny orgán, na čo slúži? Vedci urobili viaceré pokusy. Do nosa dobrovoľníkov púšťali mikrosondou vzduch obsahujúci rôzne látky. Súčasne z čuchových buniek a buniek vomeronasálneho orgánu snímali elektrofyziologické signály, ktoré použité chemikálie vyvolali. Keď použili bežnú vôňu - klinčekový olej, silne reagovali čuchové bunky. Táto vôňa však vôbec nevzrušila receptorové bunky vomeronasálneho orgánu. Presne opačné odpovede oboch typov zmyslových receptorov však vedci dostali, keď testovali iný súbor látok. Tie vyvolali silný ohlas iba vo vomeronasálnom orgáne, zatiaľ čo čuchové bunky na ne vôbec nereagovali.

(kab)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.