Silní v nevýhode

Navrhovaný rotačný systém hlasovania vo vedení Európskej centrálnej banky (ECB) by po rozšírení Európskej menovej únie (EMÚ) zo súčasných 12 na 27 členov viedol k zmene pomeru síl v neprospech silných krajín. Vedúci Ústavu pre medzinárodnú hospodársku politiku (Institut für Internationale Wirtschaftspolitik - IIW) Manfred Neumann sa domnieva, že navrhovaný model nerieši ani zhoršenie výkonnosti početného vedenia ECB.

Neumann poukazuje na skúsenosti, ktoré sa získali v USA v 30. rokoch minulého storočia s modelom hlasovania v americkej centrálnej banke. Vtedy mali prezidenti regionálnych centrálnych bánk viac hlasov ako členovia ústredia Federálneho rezervného systému (FED). Neskôr sa došlo k záveru, že výkonnosť centrály možno zvýšiť len tak, že sa obmedzia práva regionálnych členov vedenia FED-u. Dvanásť prezidentov regionálnych centrálnych bánk má teraz spolu 5 rozhodujúcich hlasov, kým stáli členovia vedenia FED-u ich majú 7.

Neumann navrhuje, aby mala rada ECB v budúcnosti 33 členov. Schádzala by sa dvakrát do roka. Všetci prezidenti centrálnych bánk by mali rovnaké hlasovacie právo. Rada by rozhodovala o zásadných otázkach menovej politiky ECB, ale krátkodobé riešenia by prijímal 15-členný výbor. Rada by kontrolovala a hodnotila jeho činnosť. Z členov výboru by malo byť 6 stálych a 9 nestálych a striedali by sa v ňom podľa určitého princípu. Modelov ich striedania vo vedení ECB je niekoľko. Dá sa nimi zabezpečiť stav, aby v ňom regionálni predstavitelia (z malých krajín) nezískali prevahu.

(TASR)