Kam nás dostane nový model?

Krasokorčuliari hľadajú objektívnosť n U nás je tento šport drahou drinou

Ktovie či aféra okolo rozhodovania v krasokorčuľovaní na ZOH 2002 v Salt Lake City tomuto športu uškodila alebo prospela. Po diskutabilných verdiktov - určovaní poradia, zmene určeného poradia, krasokorčuľovanie muselo radikálne riešiť už roky pretrvávajúce osočovania pokiaľ ide o neobjektívnosť rozhodcov. V tomto roku sa po prvý raz začalo hodnotiť systémom 14 rozhodcov, z ktorých iba deviatim akceptovali známky na základne náhodného výberu počítačom. Lenže paralelne s týmto inovovaným bodovaním sa pripravuje nová verzia hodnotenia krasokorčuliarov.

„Doteraz sa jednotliví krasokorčuliari porovnávali. Nové hodnotenie, ktoré má začať platiť od roku 2004, bude hodnotiť predvedený výkon na ľade a nebude porovnávať súťažiacich. Bude úplne jedno či pretekár štartuje prvý alebo posledný. Podstatné je, čo v danom momente zajazdí, ako zvládne skoky, krokové variácie, piruety,“ priblížila model hodnotenia členka prípravnej komisie ISU Felicitas Babušíková. Komisia pozostávajúca zo šiestich odborníkov sveta testovala a pripomienkovala model, ktorý vznikol v dielni amerického počítačového odborníka T. Burtona a v skupine nemeckých krasokorčuliarskych odborníkov. Podstatou bodovania je ohodnotiť všetky prevedené prvky. Bodovať sa bude 6 základných zložiek. „V prvej časti sa určí hodnota predvedených prvkov, skokov. Každý skok aj podľa rotácií má svoju bodovú hodnotu a rozhodca môže k nej prideliť hodnotenie od - 3 bodov do + 3 bodov. To isté sa týka krokov, piruet, kombinácií - jednoducho všetkých známych krasokorčuliarskych prvkov. Druhá časť sa skladá z piatich hodnotení. Boduje sa technika korčuľovania, spojovacie prvky medzi prvkami, prezentácia jazdy, jej choreografia a interpretácia. Tu sa udeľuje hodnotenie od 0 do 10 aj s polbodovou hodnotou. Všetky hodnotenia rozhodca dáva do počítača, ktorý má pripravený na to program, a vytvorí priemerné body - známku v každej zo šiestich hodnotených skupín. Týchto šesť bodov uvidia aj diváci a tie sa spočítajú a vytvorí sa konečná bodová hodnota pretekára,“ dodala F. Babušíková.

Prezentované hodnotenie možno na prvé počutie znie komplikovane, lebo i tu budú hodnotiť 14 rozhodcovia. Počítač opätovne vyberie len známku deviatich. Ako ukázali prvé testy na vybraných súťažiach, pôjde o veľmi rýchle a objektívne hodnotenie. Systém umožní hodnotiť skutočne predvedený výkon. Ak sa nejakému pretekárovi stane, že skočí namiesto trojitého skoku dvojitý, dostane body za dvojitý skok. Pri športových dvojiciach ak jeden člen páru skočí trojitý sólo skok a druhý dvojitý, hodnotí sa ako dvojitý. Tým sa odstránia problémy, ktoré sa vynorili aj teraz na ME v Göteborgu v tejto kategórii. V prípade, že pretekárovi nevyjdú skokové prvky, môže body ešte získať a stratu vykompenzovať choreografiou, prevedením, spojovacími prvkami, ale rozhodne nemôže sa prihliadať na to, že niekedy na tréningu tento skok zvládal. Navyše sa pri bodovaní nezabudne ohodnotiť bonusom fakt, kedy pretekár skočí ktorý skok - na začiatku jazdy či na konci. „Bodovací model je tak matematicky vypracovaný, že umožní vskutku objektívne hodnotenie. Divák, ale aj pretekár si musí zvyknúť i na to, že bodové odstupy medzi súťažiacimi môžu byť oveľa výraznejšie ako doteraz. Kým pri starom hodnotení rozdiel medzi prvým a druhým bola jedna desatina, teraz to môže byť i niekoľko desiatok bodov. Okrem toho sa vytvorí svetový rebríček krasokorčuliarov, ako to poznáme z tenisu. Rebríček vznikne na základe súčtu bodov z jednotlivých súťaží,“ dodala F. Babušíková a dodala: „Hoci systém bodovania vznikol na základe 50- ročného používania počítača a hľadania jeho správneho modelu, je možné ho aplikovať aj bez počítača. Rozhodcovia dostanú písomné predlohy s kolónkami na hodnotenie a budú iba zapisovať body a potom sa urobí prostredníctvom jedného počítača bodovanie. Bude to síce trvať dlhšie a pretekár sa hodnotenie dozvie až po jazde jedného či dvoch súperov, ale menšie federácie sa nemusia báť, že musia vybaviť súťaže novými počítačmi.“

Slovenské krasokorčuľovanie je už pomaly 20 rokov bez výraznej pretekárskej osobnosti a rovnaké obdobie nezískalo na vrcholných medzinárodných podujatiach medailu. Dôvodov je viacero. Ekonomická náročnosť tohto športu výrazne eliminuje počet mladých krasokorčuliarov u nás. Priemerné náklady na mesačný tréning na pretekára sú 11 500 korún, ktoré väčšinou hradia len rodičia. Aj kvalitní tréneri radšej hľadajú angažmán mimo našej republiky, lebo ich práca doma nie je adekvátne zaplatená. Hodina tréningu na ľade nás stojí 2700 korún, ale čo bude potom, na to ani nemyslím. Pretekár potrebuje trénovať dva razy denne aspoň po hodine, pričom tí európski trénujú 4 - 6 hodín denne a 6 - 7 krát do týždňa. Hodina baletu stojí 400 korún, potrebuje ich minimálne dve týždenne, tak isto je to s kondičnou prípravou. Na Slovensku nemáme choreografa pre krasokorčuľovanie. Choreografia jednej jazdy u renovovaných odborníkov stojí 3- až 5- tisíc dolárov. Krasokorčuľovanie si vyžaduje veľké dávky tréningu. Ani to u nás nejde, lebo naši zverenci dávajú prednosť vzdelávaniu, keďže nemajú v tomto športe perspektívu na dobré zabezpečenie. Voľakedy štát športovcom dával výhody v niektorých sociálnych oblastiach, trebárs v možnosti štúdia. Dnes to neexistuje. Napriek tomu sa predsa nájde pár jedincov, ktorí sa upíšu tomuto športu. Samozrejme, nemôžu sa mu venovať tak, ako si to súčasný trend žiada. Odráža sa to i na výsledkoch na medzinárodnej scéne. No ku cti im slúži, že postúpia všetky tieto útrapy vrátane tvrdého tréningu, a snažia sa. A verím, že napriek sprísneným bodovacím kritériám, predsa sa niekto z nich presadí,“ vyjadril sa prezident SKZ Jaroslav Burian.

Stela Geregayová