Chcú merať kvalitu

Kde nič nie je zadarmo

Chorý človek patrí do postele, no nie raz sa stane, že musí chodiť od lekára k lekárovi či z vyšetrenia na vyšetrenie, kým sa tam konečne s presnou diagnózou a naordinovanou medikamentóznou liečbou dostane. Podľa posledných informácií Asociácia súkromných lekárov (ASL) vypracovala projekt riadenia a kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa medzinárodných kritérií. Patrí doň aj oblasť akreditácie a certifikácie. Jej prezident MUDr. Ladislav Pásztor v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že nekvalitu možno riadiť a merať aj v zdravotníctve. Za dôležitý prvok v takomto projekte v ASL považujú takzvané odporúčané diagnostické a liečebné postupy. V januári 2003 ASL predložila všetkým zdravotným poisťovniam nové podmienky zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Obsahujú niektoré odporúčané diagnostické a liečebné postupy pre jednotlivé medicínske odbory, ako aj podmienky manažovania starostlivosti o pacienta. Za vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti bude zdravotná poisťovňa platiť

vyššie ceny

výkonov. Projekt ASL by sa mal premietnuť do dodatkov k zmluve medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou. Poskytovateľ sa v dodatkoch k zmluvám zaviaže, že bude postupovať na základe niektorých medzinárodne odporúčaných diagnostických a liečebných postupov. Projekt, ktorý by sa mal uviesť do praxe v apríli tohto roku, pozitívne prijala Vzájomná zdravotná poisťovňa Dôvera a Chemická zdravotná poisťovňa Apollo. L. Pásztor vyjadril presvedčenie, že sa k nemu pozitívne vyjadrí aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Zatiaľ sa k nemu nevyjadrili Spoločná zdravotná poisťovňa a Združená zdravotná poisťovňa Sidéria-Istota. Z členov ASL SR sa do projektu zapojilo vyše 50 percent súkromných lekárov, čiže okolo 3200. Podľa projektu kvality Asociácie súkromných lekárov by zdravotné poisťovne mali súkromným lekárom viac platiť za kvalitnejšiu starostlivosť o pacientov. Prezident ASL MUDr. L. Pásztor pokladá za dôležitý a merateľný prvok kvality odporúčané diagnostické postupy. Podľa vyjadrenia zástupcov tejto stavovskej organizácie problémy už nebudú s vystavovaním dokladov na účely sociálneho poistenia, lebo zákon zaväzuje lekárov vystaviť ich a Sociálnu poisťovňu, aby ich uhradila. Zdravotnícke výkony potrebné na účely ministerstva vnútra či Národného úradu práce si pacienti budú musieť platiť sami. Poplatky za

návštevu lekára,

recepty a ďalšie priame platby ASL víta ako naozaj reformné a dôležité pre zmenu vnímania zdravotníctva, kde nič nie je zadarmo. Z platieb by však nemali profitovať zdravotné poisťovne, ktorým podľa návrhu majú lekári odvádzať z nich polovicu, ale zariadenie, kde pacienta ošetria. Asociácia súkromných lekárov súhlasí s návrhom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca vyberať 20 korún za každú návštevu u lekára, ak tento príjem zostane lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu. L. Pásztor poukázal na to, že ak priemerný lekár ošetrí 10-tisíc pacientov ročne, bude musieť mať rovnaký počet dokladov vo svojom účtovníctve. Sumy nepovažuje Pásztor za vysoké. Podľa neho veľmi dôležitá bude aj možnosť lekára rozhodnúť sa či vyberie alebo

nevyberie poplatok,

aby napokon lekár nebol sankcionovaný za to, že niekoho ošetril zadarmo, teda bez poplatku. Diagnóza a okamžitá pomoc pri akútnom stave však musia mať vždy prednosť. Diskutabilné je, či sa v takomto systéme skutočne podarí eliminovať zbytočné vyšetrenia pacientov, či posúvanie chorého od jedného lekára k druhému. Netreba však zabúdať, že zmeny v rezorte zdravotníctva sa v posledných rokoch podpísali pod nerovnováhu v dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch. Navyše, bez ohľadu na zaujímavý projekt ASL viacerí lekári prvého kontaktu zdôrazňujú, že na znižovanie počtu dní pri hospitalizácii pacientov nie je u nás poriadne pripravený terén, teda ambulantný systém a domáca ošetrovateľská starostlivosť. Toto je oblasť, ktorá by mohla spôsobiť skutočné problémy.

Ľudmila Koníková