Oblúk, ktorý sa uzavrel

Havel je unavený, ale cíti potrebu inšpirácie

„Cítim sa trochu unavený, cítim potrebu niečo vstrebať, načerpať, písať,“ vyznal sa včera v Bratislave počas svoje štátnickej rozlúčkovej návštevy český prezident Václav Havel. Tá únava je pochopiteľná. Takmer trinásť rokov byť v popredí politického diania, a to ešte v období, keď sa rodí nová spoločnosť, s novým rebríčkom hodnôt, je takmer herkulovská misia. Ak sa k „Havlovej ére“ máme vyjadriť aj ďalšou mytologickou terminológiou, stačí len povedať, že to nebolo Sizyfovo úsilie. Havel za sebou necháva konkrétne výsledky, jasné a nezmazateľné stopy. Je potešiteľné, že sa „to niečo“ Havel snaží vstrebávať a načerpať aj na Slovensku. Určite nielen na večernom divadelnom predstavení Tančiareň... Nám nepriamo vyjadrená pocta, že sú tu ľudia hodní ocenenia (nielen tí, ktorých včera ocenil osobne), hodnoty a udalosti hodné inšpirácie. Možno aj o tom bude bývalý dramatik raz písať, až sa na budúci týždeň odbremení od prezidentských povinností. Jeho včerajšie stretnutie so slovenským prezidentom Rudolfom Schusterom by sme mohli nazvať aj autorským posedením, veď obaja majú k písanému slovu blízko. Včera si však zaspomínali najmä na „spoločné začiatky“ na politickej scéne v období „zamatovej revolúcie“. Hovorili o spoločnej perspektíve oboch republík v NATO a EÚ a zhodli sa v názore pokračovať v činnosti Vyšehradskej štvorky (V4). Václav Havel prirovnal poslednú zahraničnú cestu vo funkcii hlavy štátu k oblúku, ktorý sa uzaviera. Jeho prvé kroky vo funkcii prezidenta - kedysi dávno - viedli do Bratislavy a tu sa symbolicky táto púť aj končí. Bratským podaním rúk prezidentov dvoch bratských národov. Havel je rád, že Česi a Slováci po rozdelení nadobudli sebavedomie, prestali sa zaoberať vzájomným vzťahom a ich štátnosť slúži k rozvíjaniu spolupráce na spoločných cieľoch. Sú to slová, ktoré si zaslúžia potlesk a ocenenie štátnym vyznamenaním Radom Bieleho dvojkríža I. triedy. Václav Havel si ho zaslúži za svoje postoje a zásady, ako povedal R. Schuster lebo je a zostane príkladom v dejinách.

Eleonóra Bujačková

Iaromír Novák