Čo ani literáti nechápu

V západných krajinách prebieha intenzívna diskusia o chystanej vojne v Iraku. Svoje postoje predstavujú známi herci, speváci a svetoznámi literáti. Ako to už býva zvykom, a ako sa od nich aj očakáva, majstri pera sú skôr pacifistickí ako militantní. Na jednej strane chápu bezmocnosť miliónov Iračanov trpiacich pod jarmom Saddáma Husajna, na druhej strane však nechápu „posadnutosť“ administratívy USA viesť za každú cenu vojnu.

Paulo Coelho, svetoznámy brazílsky spisovateľ: „Keď hovoríte o vojne, prosím, negeneralizujte tvrdiac, že ťAmeričania chcú zaútočiť na IrakŤ. Ja som túto chybu urobil, hovoriac, že ťvšetci Srbi sú mäsiariŤ, že ťvšetci Brazílčania sú lenivíŤ alebo že ťvšetci Iračania sú fundamentalistiŤ. Tí, ktorí chcú zaútočiť na Irak, sú politici z okolia G. W. Busha, siroty Enronu.“

Günter Grass, nemecký básnik, prozaik, sochár, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1999: „Proti komu je táto vojna, ktorá sa tvári iba ako hrozba a nie ako skutočný stav? Proti strašnému diktátorovi, hovorí sa. Ale Saddám Husajn, podobne, ako aj ďalší diktátori, bol svojho času na strane demokratickej superveľmoci a jej spojencov... Západné krajiny, ktoré tvrdia, že Saddám vlastní zbrane hromadného ničenia a svoje tvrdenia zatiaľ nedokázali, samotné majú zbrane hromadného ničenia - a to je oveľa ľahšie dokázateľné.“

John le Carre, britský autor špionážnych románov: „Americká demokracia sa blíži k svojmu súmraku. Práva a slobody, ktoré urobili z Ameriky najzávidenejšiu krajinu vo svete, sú systematicky spochybňované. Rodí sa tu nový mccarthizmus. Bush hovorí, že tí, čo nie sú s ním, sú proti nemu. Ja nie som s ním!... Tento úder bol naplánovaný dlho predtým ako udrel Usáma bin Ládin. Jeho útoky sú dnes iba vhodnou zámienkou. Bez Usámu by sa Američania zaujímali hlavne o Enron, volebný škandál alebo o stav daní. Vďaka Usámovi sú Američania svojimi lídrami a im vernými mediálnymi koncernami systematicky usmerňovaní do pomýlených smerov.“

Salman Rushdie, anglicko-indický spisovateľ a básnik, odsúdený na smrť iránskym ajatolláhom Chomejním: „To, čo komplikuje veci, je skutočnosť, že Amerika jednostranne vníma celú záležitosť. Ak bude táto politika agresívneho militarizmu uplatnená, USA sa stanú málo bezpečným miestom. Lebo ak USA zaútočia na krajinu, ktorá sa im nepáči, aj ostatné krajiny, ktorým sa Amerika nepáči, jej to môžu vrátiť.“

(jnk)