Osem podpisov

Európania sú proti vojne

Prezident ČR a premiéri siedmich európskych krajín (bez Francúzska a Nemecka) sa podpísalo pod spoločný článok vo včerajšom vydaní denníka The Times, v ktorom vyzvali Európu, aby podporila USA v ich snahách o odzbrojenie Iraku. Politickí predstavitelia Veľkej Británie, Španielska, Talianska, Portugalska, Maďarska, Dánska, Poľska a ČR varovali, že v rámci irackej krízy je v hre vierohodnosť OSN. „Naša sila je v jednote,“ uvádza sa v liste. Signatári označili správu inšpektorov OSN za potvrdenie dlhodobého vzoru správania, v rámci ktorého iracký prezident „podvádza, zapiera a odmieta sa podrobiť. Článok preukázal európsku podporu pred dnešným stretnutím Tonyho Blaira s prezidentom USA Georgom W. Bushom, zároveň zvýraznil fragmentáciu v rámci EÚ, keď z jej 15 členov sa pod výzvu podpísalo iba päť lídrov.

Obyvatelia 30 európskych krajín vrátane SR sú proti vojne v Iraku bez mandátu OSN. Vyplýva to zo včera zverejneného prieskumu organizácie EOS Gallup Europe. Proti účasti svojej krajiny na vojne v Iraku, pre ktorú by sa rozhodli USA bez súhlasu OSN, sa vyslovilo 82 % obyvateľov členských štátov EÚ a 75 % ľudí v 13 kandidátskych krajinách. Prieskum uskutočnili na vzorke vyše 15 000 ľudí v 15 členských a 13 kandidátskych krajinách EÚ, ako aj vo Švajčiarsku a v Nórsku. Podľa prieskumu si 72 % opýtaných myslí, že dôvodom, prečo USA presadzujú útok na Irak, sú tamojšie zásoby ropy. Zároveň si však dve tretiny ľudí (66 %) myslia, že Irak predstavuje hrozbu pre svetový mier.

Spojené štáty v stredu oznámili, že začali konečnú fázu diplomatických konzultácií, s cieľom získať podporu na zvýšenie tlaku na odzbrojenie režimu Saddáma Husajna. „Vstupujeme do konečnej fázy. V tomto období otvoreného diplomatického okna George W. Bush a USA zintenzívnia konzultácie s európskymi spojencami a OSN,“ vyhlásil hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Fáza má trvať niekoľko týždňov. George W. Bush sa včera vo Washingtone stretol so saudským ministrom zahraničných vecí princom Saúdom al-Fajsalom, talianskym premiérom Silviom Berlusconim a dnes bude v Camp Davide hostiť premiéra Veľkej Británie Tonyho Blaira. Telefonicky sa spojí s viacerými svetovými predstaviteľmi a do sveta vyšle svojich vyslancov.

„Za súčasných okolností by použitie sily proti Iraku nebolo ospravedlniteľné,“ usúdilo včera v rezolúcii Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (44 európskych krajín). Za rezolúciu hlasovalo 146 poslancov, 7 bolo proti. K situácii okolo Iraku sa vyjadril aj Európsky parlament, ktorý je proti jednostrannej vojenskej akcii v Iraku. Europoslanci sa domnievajú, že preventívny útok by bol v rozpore s medzinárodným právom.

Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov včera vyhlásil, že Moskva nemá žiadne informácie o kontaktoch Iraku s teroristickou sieťou al-Káida. l Nemecká vláda by mohla zakázať americkej armáde využívať jej vojenské základne na nemeckom území a právo na prelet nemeckým vzdušným priestorom počas vojny USA proti Iraku, ktorá by nemala podporu OSN, uviedli včera noviny Berliner Zeitung, odvolávajúce sa na správu právnych expertov nemeckého parlamentu. l Austrálsky premiér John Howard včera vystupňoval protiirackú rétoriku a vyhlásil, že čokoľvek sa chystá urobiť OSN, je rozhodnutý pridať sa k úsiliu o odzbrojenie irackého režimu. Austrália v uplynulých dňoch konštatovala, že ak by BR OSN nepodnikla náležité kroky na odzbrojenie Iraku, bola by vážne naštrbená jej autorita a dôveryhodnosť. l Čína včera uviedla, že uprednostňuje politické riešenie irackej krízy a je za to, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo zbrojným inšpektorom v Iraku dostatok času na dokončenie ich misie.

(TASR, jnk)

-raster-

Aj iracká ropa

Myšlienka zaútočiť na Irak nevznikla v USA po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Časť ľudí z tímu prezidenta USA Georga W. Busha ju presadzovala ešte v čase svojho pôsobenia v opozícií (za vlády Billa Clintona). Medzi nimi boli aj Donald Rumsfeld a Paul Wolfowitz, ktorí mali vysoké posty v Pentagóne. Rumsfeld po útokoch v septembri 2001 na otázku Busha, ako reagovať, navrhol: „Prečo neudrieť na Irak?“ Prezident návrh zavrhol, ale 17. septembra nariadil Pentagónu, aby vypracoval tajnú správu s plánom útoku na Irak. Tí, čo chcú zmenu režimu v Bagdade, našli v 11. septembri 2001 dobrú možnosť podložiť svoje názory argumentom: bezpečnosť USA je ohrozená chaosom na Blízkom východe. Tí, čo sú proti, vidia v tom len zámienku a zastávajú názor: ide o ropu. Busha k vojne vedie súbor geostrategických, ekonomických a osobných zámerov. Jeden z faktorov je aj iracká ropa. Odporcovia vojny hovoria, že kto sa zmocní irackého čierneho zlata, bude môcť obmedziť moc OPEC-u a vplývať na cenu ropy. G. W. Bush a viceprezident Dick Cheney pracovali v ropnom sektore a ich predvolebnú kampaň čiastočne financoval ropný priemysel. Stanú sa výťahom, ktorý dotiahne spoločnosti Exxon, Mobil a Amoco k irackým ropným zásobám?

Libération, 30.01.