Plazma v peci

Otrasená dôvera darcov

Ešte stále celkom nestrávila naša široká verejnosť informácie o tom, že slovenské nemocnice musia spáliť

5000 litrov krvnej plazmy od bezpríspevkových darcov krvi a už sú tu ďalšie výzvy, tentoraz pod názvom

Valentínska kvapka. Diskutabilné je, aký bude jej efekt, keďže dôvera v tejto oblasti je u nás otrasená

v priamej úmere so zverejnenými faktami. Pripomeňme si, že podľa európskych noriem pre bezpečnosť

pacientov nie je možné spracúvať tekutú plazmu, ale len plazmu zmrazenú. Tieto normy platia niekoľko

rokov aj na Slovensku, no napriek tomu si bývalý štátny podnik Imuna Šarišské Michaľany od nemocníc vlani

aj predvlani objednal tekutú plazmu, ktorú spracovať nestihol, a tak sa jej osudom stala likvidácia. Spomínaný

podnik nerešpektoval upozornenia, aby si objednával od nemocníc len šokovo zmrazenú plazmu. O povinnosti spracovateľov používať len plazmu zmrazenú pod 20 stupňov Celzia hovorí európsky liekopis

od roku 1997 a Slovensko ho tiež musí rešpektovať. Zničená plazma znamená približne 20-tisíc odberov.

Tieto informácie vyplávali na povrch v čase, keď sa slovenské ministerstvo zdravotníctva rozhodlo naučiť

pacientov šetriť. Netreba vari zdôrazňovať, že zničením plazmy vzniknú nemocniciam nepredstaviteľné straty. A práve do toho všetkého „spadol“ už ôsmy ročník humánneho podujatia Slovenského Červeného kríža ( SČK) Valentínska kvapka krvi. Uskutočniť by sa mala sa od 3. do 14. februára. Cieľom je nielen zabezpečiť dostatok krvi v zdravotníckych zariadeniach v prvých mesiacoch roku 2003, ale aj osloviť prvodarcov medzi mladými ľuďmi. V roku 2000 sa na tejto humánnej akcii zúčastnilo 10 500 bezpríspevkových darcov, v roku 2001 ich bolo 9500 a vlani svojou krvou do akcie prispelo okolo 10-tisíc darcov. Diskutabilné je, ako v súčasnej situácii naša populácia zareaguje. Mnohí z darcov si totiž osvojili postoj, podľa ktorého je skutočne neúnosné a amorálne, aby sa na jednej strane vyzývali darcovia a pritom sme u nás nedokázali adekvátnym spôsobom darovanú krv spracovať a časť z nej znehodnocujeme.

Ľudmila Koníková